Krátkozrakosť (myopia): príčiny, progresia a korekcia

Krátkozrakosť (myopia) vzniká, keď oko počas vývoja narastie príliš dlhé alebo má príliš zakrivenú rohovku, takže obraz vzdialených predmetov sa premietne pred sietnicu namiesto priamo na ňu. Výsledkom je ostré videnie na blízko, ale rozmazané na diaľku. Vyliečiť sa nedá, tvar oka je daný, no dá sa spoľahlivo korigovať okuliarmi alebo kontaktnými šošovkami s mínusovými dioptriami a u dospelých aj laserovou operáciou. Podľa Americkej akadémie oftalmológie jej výskyt v posledných desaťročiach stúpa a najviac sa prejavuje a zhoršuje u detí a mladých počas rastu.

Čo je krátkozrakosť (myopia)?

Krátkozrakosť je porucha zaostrovania, pri ktorej vidíte ostro na blízko, ale rozmazane do diaľky. V zdravom oku sa svetlo láme presne tak, aby sa obraz vzdialených aj blízkych predmetov sústredil na sietnicu - svetlocitlivú vrstvu vzadu v oku. Pri krátkozrakosti je predozadný rozmer oka (axiálna dĺžka) väčší, ako by mal byť, prípadne je príliš strmo zakrivená rohovka - priehľadná predná časť oka, ktorá svetlo láme. V oboch prípadoch dopadá obraz vzdialených predmetov pred sietnicu, nie priamo na ňu, a preto sa javí rozmazaný. Ide o typ refrakčnej chyby, teda odchýlky v tom, ako oko láme svetlo.

Práve preto sú príznaky pomerne typické. Ľudia s krátkozrakosťou prižmurujú oči pri pohľade do diaľky, potrebujú si sadnúť bližšie k obrazovke alebo tabuli a po dlhšom zaostrovaní ich môže bolieť hlava. U detí sa to často prejaví práve v škole, keď dieťa prestane čítať z tabule. Opačná chyba je ďalekozrakosť, pri ktorej robí problémy skôr videnie na blízko.

Prečo krátkozrakosti pribúda?

Presný dôvod odborníci zatiaľ s istotou nepoznajú, spája sa to s viacerými rizikovými faktormi, ktoré sa dnes vyskytujú častejšie než v minulosti. Krátkozrakosť patrí medzi bežné poruchy zaostrovania a podľa Americkej akadémie oftalmológie jej výskyt v posledných niekoľkých desaťročiach stúpa. Národný očný inštitút (NEI) v USA upozorňuje, že nárast je natoľko výrazný, že podľa projekcií by do roku 2050 mohla byť krátkozraká takmer polovica svetovej populácie.

Trend sa dáva do súvislosti najmä s tým, že deti trávia viac času blízkou prácou (čítanie, obrazovky) a menej času vonku. NEI potvrdzuje, že deti, ktoré trávia viac času vonku, majú nižšiu pravdepodobnosť rozvoja krátkozrakosti, hoci presný dôvod tejto súvislosti si odborníci zatiaľ nie sú istí.

Čo spôsobuje krátkozrakosť? Príčiny a rizikové faktory

Na vzniku krátkozrakosti sa podieľa kombinácia dedičnosti a životného štýlu. Áno, dedičnosť hrá rolu: riziko je vyššie, ak sú krátkozrakí aj rodinní príslušníci. Podľa Cleveland Clinic patria medzi hlavné rizikové faktory:

• rodinná anamnéza krátkozrakosti - riziko je vyššie, ak sú krátkozrakí aj rodičia alebo súrodenci,
• veľa času stráveného pri čítaní alebo pri obrazovkách, teda takzvaná blízka práca,
• nedostatok času stráveného vonku,
• etnicita - niektoré populačné skupiny majú vyšší výskyt krátkozrakosti.

NHS uvádza, že nie je celkom jasné, prečo krátkozrakosť vzniká, a že jej vzniku je ťažké predchádzať. Trávenie viac času vonku, najmä u detí, ale môže pomôcť spomaliť jej zhoršovanie. Dedičnosť teda neznamená, že chybe sa nedá nijako čeliť: životný štýl priebeh ovplyvňuje.

Kedy krátkozrakosť u detí začína a ako dlho progreduje?

Krátkozrakosť sa podľa NEI zvyčajne prvýkrát objaví medzi 6. a 14. rokom veku a zhoršuje sa až do skorých dvadsiatych rokov života. MedlinePlus to potvrdzuje: krátkozrakosť sa najčastejšie prvýkrát prejaví u detí školského veku alebo u tínedžerov a počas rokov rastu progreduje, teda postupne sa zhoršuje. Progresia myopie sa vo väčšine prípadov zastaví, keď človek prestane rásť, teda na začiatku dvadsiatych rokov. Cleveland Clinic dopĺňa, že aj vysoká krátkozrakosť sa zvyčajne prestáva zhoršovať vo veku medzi 20. a 30. rokom.

Práve toto obdobie rastu je dôvod, prečo sa u detí a mladých ľudí krátkozrakosť sleduje pravidelnejšie než u dospelých. Dioptrie sa počas niekoľkých rokov môžu opakovane meniť a predpis okuliarov či šošoviek treba priebežne upravovať.

Aké sú riziká vysokej krátkozrakosti (a od koľkých dioptrií je “vysoká”)?

Za vysokú (ťažkú) krátkozrakosť sa spravidla považuje hodnota približne od -6,00 dioptrie a viac. Nejde len o silnejšie okuliare: čím je oko dlhšie, tým sú jeho tkanivá viac napnuté, a to zvyšuje riziko niektorých komplikácií.

U dospelých so závažnou krátkozrakosťou je podľa NHS vyššie riziko glaukómu (zeleného zákalu), odlúčenia sietnice, sivého zákalu a vekom podmienenej degenerácie makuly. NEI a Cleveland Clinic tento zoznam rozširujú: krátkozrakosť je spojená aj s myopickou makulopatiou a v prípade patologickej (vysokej) formy aj s myopickou optickou neuropatiou a neovaskularizáciou. Tieto komplikácie sú dôvodom, prečo sa vysoká krátkozrakosť sleduje očným lekárom aj v dospelosti, nielen počas detskej progresie.

U detí má neliečená krátkozrakosť iné riziká. Podľa NHS majú deti s neliečenou krátkozrakosťou vyššiu pravdepodobnosť škúlenia alebo tupozrakosti (lenivého oka), teda zníženia zraku v jednom oku, ktoré vzniká v ranom detstve. Viac o tejto téme nájdete v článku o škúlení a tupozrakosti u detí.

Ako sa krátkozrakosť diagnostikuje?

Krátkozrakosť sa diagnostikuje v rámci komplexného očného vyšetrenia. Podľa Americkej akadémie oftalmológie lekár alebo optometrista použije štandardný test zraku, teda čítanie písmen na tabuli, spolu s prístrojmi ako retinoskop, ktorý odhaľuje krátko- alebo ďalekozrakosť, a foroptor, pomocou ktorého sa postupne strieda sila šošoviek a hľadá sa presný predpis.

Výsledná hodnota korekcie sa zapisuje ako mínusová dioptria. Mínus pred číslom znamená práve krátkozrakosť: čím vyššie je číslo, tým silnejšia korekcia je potrebná. Podrobnejšie vysvetlenie toho, ako čítať jednotlivé hodnoty v predpise, nájdete v článku ako čítať očný predpis. O tom, ako celé vyšetrenie prebieha krok za krokom, sa dočítate v článku ako prebieha očné vyšetrenie.

Dá sa krátkozrakosť vyliečiť, alebo len korigovať? Okuliare a kontaktné šošovky

Krátkozrakosť sa nedá vyliečiť v zmysle, že by sa oko vrátilo do pôvodného tvaru. Dá sa však spoľahlivo korigovať, takže vidíte ostro. Predpis okuliarov alebo kontaktných šošoviek pri krátkozrakosti je vždy záporné (mínusové) číslo, napríklad -3,00 dioptrie. Okuliare aj kontaktné šošovky obraz vzdialených predmetov posunú tak, aby dopadal presne na sietnicu, no na tvar oka nemajú vplyv. Ide o kompenzáciu, ktorá funguje, pokým máte korekciu nasadenú.

Či zvoliť okuliare, alebo kontaktné šošovky, je väčšinou vec pohodlia a životného štýlu, obe možnosti korigujú rovnako:

Mayo Clinic uvádza, že krátkozrakosť sa dá liečiť okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo refrakčnou operáciou rohovky, napríklad metódou LASIK, pričom operácia sa vo všeobecnosti neodporúča deťom. Ak s kontaktnými šošovkami len začínate, praktické rady nájdete v článku o kontaktných šošovkách pre začiatočníkov.

Ako spomaliť progresiu krátkozrakosti u detí?

Keďže krátkozrakosť u detí počas rokov rastu progreduje, existujú postupy zamerané práve na spomalenie tohto zhoršovania, nie len na jeho korekciu. Odborne sa tento prístup označuje ako myopia management alebo myopia control. Medzi možnosti, ktoré môže lekár po vyšetrení zvážiť, patria:

1. Atropínové očné kvapky v nízkej koncentrácii. Cleveland Clinic uvádza, že lekár môže u detí odporučiť atropínové kvapky na spomalenie progresie. Kvapky mierne rozšíria zrenicu a uvoľnia zaostrovací sval, presný mechanizmus spomalenia progresie sa ešte skúma.
2. Špeciálne okuliare a kontaktné šošovky navrhnuté na spomalenie rozvoja krátkozrakosti, napríklad šošovky s duálnym ohniskom.
3. Nočné ortokeratologické šošovky (ortho-K), ktoré dočasne pretvarujú rohovku tak, že cez deň dieťa vidí bez okuliarov. Viac v článku o nočných šošovkách ortho-K.

O konkrétnej metóde a jej vhodnosti pre dané dieťa rozhoduje vždy očný lekár alebo optometrista po vyšetrení. Osvedčeným doplnkom je aj pobyt vonku: NEI aj NHS uvádzajú, že viac času stráveného vonku môže u detí pomôcť spomaliť zhoršovanie krátkozrakosti.

Rieši krátkozrakosť natrvalo laserová operácia očí (LASIK)?

U dospelých s ustálenými dioptriami áno, u detí nie. Podľa Cleveland Clinic je LASIK (laser-assisted in situ keratomileusis) najbežnejším chirurgickým zákrokom na korekciu krátkozrakosti u dospelých. Na rozdiel od okuliarov a šošoviek, ktoré krátkozrakosť len kompenzujú, laser trvalo zmení tvar rohovky tak, aby sa obraz zaostroval priamo na sietnicu.

Refrakčné operácie sa u detí využívajú len vo výnimočných prípadoch. Dôvodom je práve prebiehajúca progresia myopie počas rastu, na ktorú by trvalá úprava rohovky nemohla reagovať: dioptrie by sa po zákroku ďalej menili. U dospelých, u ktorých sa dioptrie ustálili, patrí LASIK medzi bežné možnosti. Podrobnejšie informácie o priebehu a rizikách zákroku nájdete v článku o laserovej operácii očí, o cene sa dočítate v článku koľko stojí laserová operácia očí.

Kedy ísť k očnému lekárovi?

Na vyšetrenie sa oplatí objednať pri akomkoľvek rozmazanom videní na diaľku, pri prižmurovaní očí alebo bolestiach hlavy spojených so zrakovou námahou. U detí je vzhľadom na obdobie rastu a možnú rýchlu progresiu vhodné dodržiavať pravidelné preventívne prehliadky aj bez zjavných ťažkostí. Včasné zachytenie krátkozrakosti umožňuje sledovať jej priebeh a v prípade potreby zvážiť postupy na spomalenie progresie.

Dospelí s vysokou krátkozrakosťou by mali pravidelné očné kontroly absolvovať aj po tom, čo sa dioptrie ustália, keďže riziko komplikácií ako odlúčenie sietnice alebo glaukóm pretrváva. Náhly nástup mušiek, zábleskov alebo tieňa v zornom poli u krátkozrakého človeka patrí medzi varovné signály odlúčenia sietnice - v takom prípade treba okamžite vyhľadať pohotovosť alebo očného lekára.

Časté otázky