Kontaktné šošovky pre začiatočníkov: typy, nosenie, hygiena

Kontaktné šošovky sú tenké optické pomôcky, ktoré sa nosia priamo na oku ako alternatíva k okuliarom. Základné typy sú denné jednorazové, mesačné opakovane použiteľné a tvrdé plynopriepustné, pričom každý typ má iné nároky na starostlivosť aj iné riziká. Naučiť sa ich nasadzovať zvládne väčšina ľudí za pár dní. Väčšina komplikácií nesúvisí s typom šošovky, ale so správaním: spanie v šošovkách, kontakt s vodou a zanedbaná hygiena rúk či puzdra výrazne zvyšujú riziko infekcie rohovky.

Čo sú kontaktné šošovky a ako fungujú?

Kontaktné šošovky sú zakrivené optické pomôcky, ktoré priliehajú priamo na slzný film na povrchu oka. Opticky korigujú rovnaké chyby zraku ako okuliare, napríklad krátkozrakosť alebo astigmatizmus, no na rozdiel od okuliarov sa pohybujú spolu s okom a nezasahujú do periférneho videnia. Práve preto, že sú v priamom kontakte s povrchom oka, si vyžadujú starostlivosť, akú okuliare nepotrebujú.

Aké typy kontaktných šošoviek existujú? (denné, mesačné, RGP, sklerálne)

Kontaktné šošovky sa delia predovšetkým podľa materiálu a dĺžky nosenia.

• Denné jednorazové šošovky - nosia sa len jeden deň a večer sa vyhadzujú. Nevyžadujú žiadne čistenie ani dezinfekciu, čo je pre začiatočníka najjednoduchší a najhygienickejší štart.
• Mesačné (opakovane použiteľné) šošovky - podľa značky sa vymieňajú za nové po 7 až 30 dňoch. Každý večer sa musia vyčistiť a dezinfikovať v roztoku, inak sa na nich hromadia usadeniny a mikroorganizmy.
• Tvrdé plynopriepustné šošovky (rigid gas permeable, RGP) - vyrobené z tuhšieho plastu kombinovaného s ďalšími materiálmi. Držia si presný tvar, no zároveň prepúšťajú kyslík k rohovke. Pri správnej starostlivosti vydržia 1 až 2 roky a sú vhodné najmä pri strednom až ťažkom astigmatizme alebo keratokonuse, kde poskytujú ostrejšie videnie ako mäkké šošovky.
• Sklerálne šošovky - väčšie tvrdé šošovky, ktoré presahujú okraj rohovky a opierajú sa o bielko oka (skléru).

Existuje aj samostatná kategória, šošovky na predĺžené nosenie (extended wear), ktoré sú podľa typu schválené na nosenie aj cez noc, niekedy až 30 dní bez vybratia. Aj pri tomto type však platí, že nosenie cez noc zvyšuje pravdepodobnosť vzniku závažnej očnej infekcie, a preto sa toto riešenie vždy nastavuje individuálne s lekárom. Samostatnú kategóriu tvoria aj nočné šošovky ortho-k, ktoré počas spánku dočasne pretvarujú rohovku.

Ako si vybrať správny typ šošoviek ako začiatočník?

Voľba typu závisí od dioptrickej chyby, tvaru rohovky, životného štýlu aj ochoty venovať sa každodennej starostlivosti. Začiatočníkom sa spravidla odporúčajú denné jednorazové šošovky, pretože pri nich odpadá riziko chýb pri čistení a dezinfekcii, ktoré sú pri opakovane použiteľných šošovkách najčastejším zdrojom problémov. Správny typ, priemer a zakrivenie šošovky vie posúdiť len optometrista alebo oftalmológ na základe vyšetrenia oka. Šošovky preto nie sú vhodné kupovať bez odbornej konzultácie ani si samovoľne meniť typ za iný. Vyšetrenie zároveň určí správne parametre, ktoré sú na okuliarovom predpise a na predpise pre šošovky odlišné.

Ako si nasadiť a vybrať kontaktné šošovky prvýkrát? (návod krok za krokom)

Nasadenie je otázka nácviku, väčšina ľudí ho zvládne po niekoľkých pokusoch. Pred prvým nasadením si vždy umyte a osušte ruky a pracujte nad čistou plochou, nie nad odtokom.

Nasadenie mäkkej šošovky:

1. Umyte si ruky mydlom, opláchnite a osušte netkanou (bezvláknitou) utierkou.
2. Šošovku vyberte z blistra alebo puzdra a položte ju na špičku ukazováka.
3. Skontrolujte, že nie je naruby (postup nižšie).
4. Prostredníkom tej istej ruky stiahnite spodné viečko nadol, druhou rukou pridržte horné viečko.
5. Pozerajte dopredu alebo mierne nahor a šošovku jemne priložte na oko.
6. Pomaly pustite viečka, párkrát žmurknite a nechajte oko chvíľu zavreté, kým šošovka nesadne na miesto.

Vybratie mäkkej šošovky:

1. Umyte si ruky.
2. Pozerajte nahor a prstom stiahnite spodné viečko.
3. Šošovku jemne posuňte nadol na bielko oka.
4. Palcom a ukazovákom ju zľahka stlačte a vyberte.

Ako spoznať, že je šošovka naruby?

Položte šošovku na špičku prsta a pozrite sa na jej profil. Správne otočená šošovka tvorí tvar hlbokej misky s okrajmi smerujúcimi nahor. Ak sú okraje mierne vytočené von, ako obruba taniera, šošovka je naruby a treba ju opatrne obrátiť. Niektoré šošovky majú pri okraji jemné znaky (napríklad “123”), ktoré sú pri správnom otočení čitateľné. Šošovka nasadená naruby oko nepoškodí, býva len nepríjemná a horšie drží, takže ju stačí vybrať, obrátiť a nasadiť znova.

Čo robiť, keď šošovka spadne alebo vypadne z oka?

Ak šošovka vypadne alebo spadne na čistú plochu, opláchnite ju sterilným roztokom na šošovky, nikdy nie vodou, a pred nasadením skontrolujte, či nie je poškriabaná alebo natrhnutá. Poškodenú šošovku už nenasadzujte. Dennú jednorazovú šošovku, ktorá spadla na zem, je najbezpečnejšie vyhodiť a použiť novú. Ak sa šošovka zošmykne pod horné viečko, nemôže sa dostať za oko, len ju treba pri zatvorenom oku jemným masírovaním viečka a žmurkaním vrátiť na miesto.

Základná hygiena: umývanie rúk, roztok a puzdro na šošovky

Pred akoukoľvek manipuláciou so šošovkami si umyte ruky mydlom a vodou, opláchnite ich a osušte netkanou (bezvláknitou) utierkou. Vlákna z bežnej látkovej alebo papierovej utierky sa môžu preniesť na šošovku. Šošovky sa nikdy nemajú navlhčovať slinami ani prichádzať do kontaktu s vodou.

Pri starostlivosti o opakovane použiteľné šošovky platia dve pravidlá, ktoré sa v praxi najčastejšie porušujú:

• roztok v puzdre treba po každej dezinfekcii a uskladnení šošoviek vyliať a nahradiť čerstvým, nikdy len dolievať k zvyšku starého roztoku,
• používať sa má výhradne sterilný komerčný roztok určený pre daný typ šošoviek, nikdy voda ani improvizovaná náhrada.

Samotné puzdro na šošovky sa má pravidelne meniť raz mesačne, pretože aj v ňom sa časom môžu množiť mikroorganizmy. Ak šošovky dlhší čas nenosíte, uskladnite ich v čerstvom roztoku v uzavretom puzdre a roztok pred ďalším nosením vymeňte. Pozrite si aj dátum exspirácie na balení, po jeho uplynutí už výrobca nezaručuje sterilitu.

Ako dlho trvá zvyknúť si na šošovky a prečo sú oči na konci dňa suché?

Na mäkké šošovky si väčšina ľudí zvykne v priebehu niekoľkých dní. Mierny pocit, že šošovku vnímate, je na začiatku normálny, ostrá bolesť normálna nie je. Tvrdé plynopriepustné šošovky si vyžadujú dlhšie zvykanie, spravidla niekoľko dní až týždňov, počas ktorých treba dobu nosenia postupne predlžovať podľa pokynov odborníka. Na začiatku sa odporúča začať s kratším časom nosenia a počet hodín zvyšovať postupne, nikdy nie nad odporúčaný denný limit.

Pocit sucha a nepohodlia patrí medzi najčastejšie sťažnosti nositeľov mäkkých kontaktných šošoviek a typicky sa stupňuje ku koncu dňa nosenia. Prieskumy uvádzajú, že so suchosťou súvisiacou s nosením šošoviek sa stretáva 39 % nositeľov v Severnej Amerike a 31 % v Spojenom kráľovstve, ďalších 13 až 14 % má hraničné príznaky. Šošovka totiž počas dňa postupne odoberá vlahu zo slzného filmu a zároveň sa na jej povrchu hromadia usadeniny, ktoré dráždia oko.

Ak sa suchosť opakuje pravidelne, pomáha skrátiť dobu nosenia, siahnuť po umelých slzách vhodných pre nositeľov šošoviek alebo prejsť na denné jednorazové šošovky, ktoré nemajú čas na hromadenie usadenín. Súvisiacej téme sa venuje samostatný článok o suchom oku.

Najčastejšie chyby začiatočníkov

Prieskum amerického CDC medzi nositeľmi kontaktných šošoviek zistil, že rizikové návyky sú takmer univerzálne: až 99 % opýtaných niekedy priznalo aspoň jedno rizikové správanie súvisiace s hygienou šošoviek. Konkrétne čísla z tohto prieskumu hovoria jasne:

• 87,1 % opýtaných niekedy zaspalo v šošovkách,
• 84,9 % sa v šošovkách niekedy sprchovalo,
• 61,0 % v nich niekedy plávalo,
• 55,1 % niekedy len dolialo dezinfekčný roztok namiesto jeho úplnej výmeny (takzvané “topping off”),
• 49,9 % prekračovalo odporúčanú dobu výmeny šošoviek,
• 82,3 % prekračovalo odporúčaný interval výmeny puzdra na šošovky.

Tieto čísla ukazujú, že práve bežné, “malé” odchýlky od návodu, nie exotické situácie, sú najčastejším zdrojom problémov so šošovkami.

Sú kontaktné šošovky vo vode nebezpečné? (sprchovanie, kúpanie, plávanie)

Áno, vystavenie kontaktných šošoviek vode pri kúpaní, sprchovaní alebo plávaní patrí medzi najzávažnejšie riziká. Aj vodovodná voda bezpečná na pitie obsahuje mikroorganizmy, ktoré sa môžu preniesť do oka a kontaminovať puzdro aj šošovky. Osobitne nebezpečná je améba Acanthamoeba, bežne prítomná vo vodovodnej vode. Pri kontakte so šošovkami je spájaná so závažnou infekciou rohovky nazývanou Acanthamoeba keratitis, ktorá môže spôsobiť bolestivú stratu zraku.

Britský NHS (Moorfields) preto radí nikdy nespať v kontaktných šošovkách. Medzi ďalšie významné rizikové faktory patrí aj plávanie, sprchovanie a používanie vírivky alebo sauny v šošovkách. Americká akadémia oftalmológie uvádza konkrétne číslo: spanie v šošovkách zvyšuje riziko mikrobiálnej keratitídy (infekcie rohovky) 6- až 8-násobne oproti nositeľom, ktorí v šošovkách nespia.

Odporúčanie je preto jednoduché: šošovky si vyberte pred spaním, sprchovaním, kúpaním či plávaním. Ak sa napriek tomu dostanú do kontaktu s vodou, čo najskôr ich vyberte a vyhoďte, alebo cez noc dôkladne vyčistite a vydezinfikujte pred ďalším použitím.

Čo hrozí pri prenosení šošoviek a zanedbanej výmene puzdra?

Prenosenie šošoviek nad odporúčaný interval, teda nosenie denných šošoviek opakovane alebo mesačných dlhšie, než výrobca odporúča, zvyšuje riziko poškriabania a mikroskopických trhlín na šošovke, cez ktoré sa mikroorganizmy ľahšie dostanú k rohovke. Rovnako rizikové je zanedbané puzdro na šošovky. Aj keď sa zdá byť len obyčajnou nádobkou, treba ho meniť raz mesačne a vždy doň liať čerstvý, nikdy dolievaný roztok. Prenášaním sa navyše zhoršuje prísun kyslíka k rohovke, čo prispieva k jej dráždeniu aj k zvýšenej suchosti očí.

Kedy navštíviť očného lekára?

K lekárovi treba ísť okamžite, ak sa po nasadení šošoviek objaví bolesť oka, výrazné začervenanie, citlivosť na svetlo, výtok z oka, rozmazané videnie alebo pocit cudzieho telesa, ktorý nezmizne ani po vybratí šošovky. Tieto príznaky môžu signalizovať mikrobiálnu keratitídu, teda zápal alebo infekciu rohovky spôsobenú baktériami, hubami či prvokmi, alebo v závažnejších prípadoch vred rohovky, teda otvorenú ranu na jej povrchu. Podobné príznaky (začervenanie, výtok, pálenie) môže mať aj bežnejší zápal spojiviek, rozlíšenie si však vždy vyžaduje vyšetrenie u lekára, nie domácu diagnostiku. Šošovky sa v takom prípade ihneď vyberajú a neriešia sa ďalším nosením cez bolesť.

Časté otázky