Anizometropia: keď má každé oko iné dioptrie

Anizometropia je stav, keď má každé oko výrazne inú refrakčnú chybu, teda inú potrebu dioptrickej korekcie. Podľa StatPearls (NCBI) o nej hovoríme vtedy, keď je rozdiel medzi očami aspoň jedna dioptria v takzvanom sférickom ekvivalente. Malý rozdiel býva neškodný a mozog si s ním poradí, väčší rozdiel však môže rušiť videnie a u detí viesť k tupozrakosti, ak sa nezachytí a nekoriguje včas.

Čo je anizometropia?

Anizometropia je asymetria medzi očami v tom, ako lámu svetlo. Jedno oko môže byť napríklad ostré nablízko, druhé rozmazané, alebo jedno potrebuje silnejšie sklo než druhé. Podľa StatPearls (NCBI) je stav definovaný ako rozdiel aspoň jednej dioptrie v sférickom ekvivalente medzi očami. Sférický ekvivalent je jedno číslo, ktoré zhŕňa krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť spolu s astigmatizmom, takže sa dajú obe oči férovo porovnať.

Rozlišuje sa niekoľko typov podľa toho, ktorá chyba je za rozdielom:

• Anizohyperopia - obe oči sú ďalekozraké, ale nerovnako.
• Anizomyopia - obe oči sú krátkozraké, ale nerovnako.
• Antimetropia - jedno oko je krátkozraké a druhé ďalekozraké, teda opačné chyby na každom oku.

StatPearls tiež uvádza, že u detí je anizometropia najčastejšie axiálna, čo znamená, že za ňou stojí rozdiel v dĺžke očí. U starších ľudí ju naopak spôsobujú zmeny vnútroočnej šošovky a sivý zákal (katarakta), ktoré posúvajú dioptrie jedného oka.

Ako častá je anizometropia?

Nejde o vzácny stav, no jeho výskyt sa výrazne líši podľa veku a populácie. Podľa StatPearls (NCBI) sa prevalencia pohybuje približne od 3,8 % do 21,8 % v závislosti od regiónu a veku vyšetrovaných ľudí.

Anizometropia sa podľa StatPearls spája aj s retinopatiou nedonosených, čo je ochorenie sietnice u predčasne narodených detí. U týchto pacientov sa vyskytuje výrazne častejšie než u detí bez tohto ochorenia, kde to je 0 až 4,5 %.

Kedy rozdiel v dioptriách vadí?

Záleží na veľkosti rozdielu aj na tom, o ktorý typ chyby ide. Malý rozdiel do jednej dioptrie mozog často vyrovná bez ťažkostí. Problém nastáva, keď je rozdiel väčší a mozog dostáva z každého oka príliš odlišný obraz.

Podľa StatPearls (NCBI) tu platí dôležitý rozdiel medzi typmi:

• Krátkozraká anizometropia (anizomyopia) do 3 dioptrií zvyčajne nespôsobí tupozrakosť.
• Ďalekozraká anizometropia (anizohyperopia) dokáže tupozrakosť vyvolať už pri rozdiele 1 až 2 dioptrie.

Dôvod je v tom, že ďalekozraké oko musí neustále zaostrovať a mozog uprednostní to oko, ktoré má prácu jednoduchšiu. Slabšie oko potom postupne “vypína” a jeho videnie sa nerozvinie naplno. Táto tupozrakosť z nerovnakých dioptrií, odborne anizometropická tupozrakosť, tvorí podľa StatPearls 24 až 37 % všetkých prípadov tupozrakosti. Pri nekorigovanom rozdiele nad 6 dioptrií vzniká tupozrakosť prakticky vo všetkých prípadoch.

O tom, ako sa slabšie oko rozpozná a trénuje u detí, sa podrobnejšie píše v článku o škúlení a tupozrakosti u detí.

Čo je aniseikonia a ako súvisí s dioptriami?

Aniseikonia je stav, keď každé oko vníma obraz v inej veľkosti alebo tvare. Podľa StatPearls (NCBI): Aniseikonia býva najčastejšie optická, teda spôsobená práve anizometropiou a jej korekciou, alebo retinálna, keď je príčinou zmena na sietnici, napríklad jej deformácia či opuch makuly.

Súvis s dioptriami sa dá odhadnúť orientačným pravidlom. StatPearls uvádza, že jedna dioptria anizometropie vytvára približne 1 až 2 % rozdiel vo veľkosti obrazu, pričom každých 0,25 dioptrie pridá zhruba 0,25 až 0,5 % aniseikonie. Mozog malý rozdiel toleruje, väčší však robí problémy:

• Príznaky sa môžu objaviť už nad 0,75 % rozdielu vo veľkosti obrazu.
• Jasné ťažkosti prichádzajú pri 1 až 3 %.
• Nad 5 % je podľa StatPearls plynulé binokulárne (obojoké) videnie prakticky nemožné.

Medzi príznaky aniseikonie patrí únava očí (astenopia), bolesť hlavy, dvojité videnie, závraty, nevoľnosť, porucha rovnováhy, neznášanlivosť nových okuliarov a skreslené vnímanie priestoru. Práve preto niekomu po nasadení silných okuliarov s veľkým rozdielom medzi sklami môže byť nevoľno, aj keď každé oko samo vidí ostro.

Ako sa anizometropia rieši?

Cieľom je zabezpečiť, aby obe oči videli ostro a spolupracovali, a u detí pritom rozvinúť slabšie oko. Podľa StatPearls (NCBI) sa využívajú tieto možnosti:

1. Optická korekcia - okuliare alebo kontaktné šošovky, ktoré vyrovnajú rozdiel medzi očami. Toto je základ liečby.
2. Prekrývanie zdravého oka (patching) alebo kvapky s atropínom do lepšieho oka - používa sa u detí, aby sa slabšie oko prinútilo pracovať a dobehlo vývoj.
3. Iseikonické okuliarové šošovky - špeciálne upravené sklá, ktoré zmenšujú rozdiel vo veľkosti obrazu pri aniseikonii.
4. Refrakčná chirurgia alebo vnútroočná šošovka - u vhodných dospelých pacientov prichádza do úvahy laserový zákrok (PRK, LASIK, LASEK) alebo implantát.

Pri aniseikonii sú podľa StatPearls: Aniseikonia najúčinnejšie kontaktné šošovky, pretože sedia priamo na oku a spôsobujú menší rozdiel vo veľkosti obrazu než okuliare, ktoré sú od oka vzdialené. Ktorá cesta je vhodná, vždy posúdi očný lekár podľa veku, typu chyby a veľkosti rozdielu.

Úspešnosť liečby závisí od veľkosti rozdielu. StatPearls uvádza, že pacienti s rozdielom od -3 do +3 dioptrií majú 75 až 94 % pravdepodobnosť dosiahnuť zrakovú ostrosť 20/40 alebo lepšiu, kým pri krátkozrakom rozdiele nad 6 dioptrií klesá táto šanca približne na 25 %.

Prečo je vek pri deťoch dôležitý?

Pretože slabšie oko sa dá “prebudiť” najlepšie, kým je zrakový systém ešte tvárny. Podľa StatPearls (NCBI) je liečba tupozrakosti najúčinnejšia v detstve. Medzi tretím a siedmym rokom má vek na výsledok len malý vplyv, no po siedmom roku sa odpoveď na liečbu znižuje.

To je hlavný dôvod, prečo sa u detí toľko dbá na skríning zraku. Dieťa s jedným slabším okom sa nesťažuje, lebo druhým okom vidí dobre a nemá s čím porovnávať. Rozdiel odhalí až vyšetrenie.

Ak vaše dieťa dostalo prvý predpis na okuliare, čo znamenajú jednotlivé čísla, si môžete prečítať v článku o tom, ako čítať očný predpis, a praktické rady k okuliarom nájdete v texte o detských okuliaroch.

Kedy ísť k lekárovi?

K očnému lekárovi patrí každé podozrenie, že oči nespolupracujú alebo že jedno vidí inak než druhé. Konkrétne signály, ktoré netreba odkladať:

• dieťa žmúri, nakláňa hlavu alebo si zakrýva jedno oko,
• jedno oko škúli alebo sa nepozerá rovnakým smerom ako druhé,
• po nasadení nových okuliarov je vám nevoľno, točí sa vám hlava alebo vidíte dvojito,
• vnímate, že každé oko vidí obraz v inej veľkosti,
• máte pocit, že jedným okom vidíte výrazne horšie než druhým.

U detí je najdôležitejší preventívny skríning zraku, aj keď sa dieťa na nič nesťažuje, keďže tupozrakosť sama o sebe nebolí a dieťa si ju neuvedomuje. Konkrétny postup, korekciu aj prípadné cvičenie slabšieho oka vždy určuje očný lekár.

Časté otázky