Môžu sa oči spáliť od slnka? Snežná slepota

Áno, oči sa dajú spáliť od slnka rovnako ako pokožka. Neviditeľné ultrafialové (UV) žiarenie poškodí povrch oka a vznikne fotokeratitída, ľudovo nazývaná aj snežná slepota. Je to bolestivý, ale zvyčajne dočasný stav, ktorý sa väčšinou sám zahojí do jedného až dvoch dní. Najviac hrozí v zime na horách, kde sneh odráža veľkú časť UV žiarenia, a predchádza sa mu jednoducho: okuliarmi s plnou UV ochranou.

Môžu sa oči naozaj spáliť od slnka?

Áno. Podobne ako sa od slnka spáli koža, môže sa spáliť aj povrch oka. Za poškodenie nezodpovedá teplo, ale neviditeľné ultrafialové (UV) žiarenie. To poškodí rohovku (priehľadné okienko na prednej strane oka) a spojovku (jemnú blanku pokrývajúcu bielko a vnútro viečok). Odborne sa tomuto stavu hovorí fotokeratitída.

Podľa American Academy of Ophthalmology (AAO) sa fotokeratitída dá prirovnať k “spáleným očiam”. Cleveland Clinic ju popisuje ako spálenie, ktoré ale postihuje oko namiesto pokožky. Keď je zdrojom UV žiarenia odraz od snehu, hovorí sa o snežnej slepote. Postihnuté sú zvyčajne obe oči naraz.

Aké má snežná slepota príznaky?

Príznaky sa podobajú tomu, keď sa vám do oka dostane piesok, a väčšinou zasiahnu obe oči súčasne. Podľa Cleveland Clinic a AAO medzi ne patria:

• bolesť očí a začervenanie,
• slzenie,
• rozmazané videnie a opuch,
• svetloplachosť (fotofóbia), teda nepríjemná citlivosť na svetlo,
• pocit piesku alebo zrnitosti v oku.

Menej často sa objaví videnie kruhov okolo svetiel, bolesť hlavy, zášklby viečka, dočasná strata videnia alebo zmeny farebného videnia.

Kľúčové je, že príznaky neprídu hneď. Rovnako ako pri spálení kože sa prejavia až s odstupom, keď už poškodenie nastalo. Cleveland Clinic uvádza, že ťažkosti trvajú typicky 6 až 24 hodín. Pri lyžiaroch a horolezcoch sa bolesť oboch očí, svetloplachosť, zhoršené videnie a slzenie zvyčajne objavia 30 minút až 12 hodín po pobyte na slnku, často spolu so začervenaním tváre alebo viečok od UV.

Prečo to bolí až s odstupom? UV žiarenie poškodí bunky vrchnej vrstvy rohovky (epitelu). Tie neodumrú okamžite, ale postupne sa odlupujú, a keď odpadnú, obnažia husté nervové zakončenia pod nimi. Rohovka patrí medzi najhustejšie inervované tkanivá v tele, preto je bolesť taká ostrá a prichádza vlnou vtedy, keď povrch oka stratí ochrannú vrstvu buniek, teda niekoľko hodín po žiarení. Tá istá schopnosť rýchlej obnovy epitelu je zároveň dôvod, prečo stav zvyčajne rýchlo prejde.

Prečo snežná slepota hrozí práve v zime na horách?

Lebo sneh je mimoriadne dobré zrkadlo pre UV žiarenie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) čerstvý sneh odráža až 80 percent dopadajúceho UV žiarenia a takmer zdvojnásobuje tak celkovú dávku, ktorú človek dostane. Práve preto sa snežná slepota opakovane objavuje u lyžiarov.

Na horách sa navyše sčítava viac rizík naraz. WHO uvádza, že s každými 1000 metrami nadmorskej výšky stúpa hladina UV žiarenia približne o 10 percent. Vysokohorské lyžovanie tak kombinuje silný odraz od snehu, vyššiu nadmorskú výšku aj dlhý pobyt vonku.

Nasledujúca tabuľka ukazuje, koľko UV žiarenia odrážajú rôzne povrchy podľa WHO:

Voda, ľad aj piesok teda zvyšujú riziko fotokeratitídy podobne ako sneh, len v menšej miere. Preto sa “spálené oči” nemusia týkať len zimy, ale aj leta pri mori.

Spália sa oči, aj keď je zamračené?

Áno, môžu. Toto je jeden z najčastejších omylov. UV žiarenie prechádza aj cez oblačnosť. WHO upozorňuje, že tenké a ľahké oblaky ho takmer neznižujú a rozptylom ho môžu dokonca zosilniť. WHO to zhŕňa výstižne: nenechajte sa oklamať zamračeným dňom ani chladným vánkom.

Práve chlad je zákerný. Bez pocitu horúčavy si človek neuvedomí, že sa oči poškodzujú, a ochranu vynechá. Snežná slepota preto typicky vzniká za jasného mrazivého dňa na svahu, ale aj pod ľahkou oblačnosťou.

Čo si nemyslieť: štyri mýty o spálených očiach

• Mýtus: Cez zimu netreba oči pred slnkom chrániť. Práve naopak. Podľa AAO je v zime riziko najvyššie, pretože sneh odráža až 80 percent UV, nadmorská výška ho zosilňuje a chlad zvádza ochranu vynechať.
• Mýtus: Keď je zamračené, oči sa nespália. WHO uvádza, že ľahká oblačnosť UV takmer neznižuje a môže ho aj zosilniť.
• Mýtus: Ak ma po lyžovaní hneď nič nebolí, som v poriadku. Príznaky nastupujú oneskorene, typicky za 6 až 24 hodín, u lyžiarov už za 30 minút až 12 hodín.
• Mýtus: Stačia akékoľvek tmavé okuliare. Rozhoduje UV filter, nie tmavosť skla. Tmavé okuliare bez UV filtra dokonca roztvoria zrenicu a vpustia dnu viac žiarenia.

Nespôsobuje fotokeratitídu len sneh a slnko?

Nie. Rovnaké poškodenie vyvolá akýkoľvek silný zdroj UV žiarenia. Podľa Cleveland Clinic a AAO medzi ne patria:

• zváranie bez ochrannej kukly (stav sa ľudovo volá “zváračské oko”),
• soláriá,
• laserové svetlo,
• ortuťové výbojky a halogénové lampy,
• fotografický blesk zblízka,
• pozeranie na zatmenie Slnka bez špeciálnej ochrany.

Pri zváraní a pozorovaní zatmenia platia rovnaké pravidlá ako na svahu: bez správnej ochrany očí sa povrch oka spáli.

Ako sa snežná slepota lieči?

Väčšinou sa zahojí sama a liečba len uľavuje, kým sa oko zregeneruje. Cleveland Clinic uvádza, že príznaky obvykle zmiznú do 48 hodín, AAO ich odhaduje na deň až dva. Rohovkový epitel, teda povrchová vrstva rohovky, sa totiž obnovuje rýchlo.

Kým to prejde, podľa Cleveland Clinic a AAO pomáha:

1. Ak nosíte kontaktné šošovky, vybrať ich.
2. Presunúť sa do zatemnenej miestnosti a chrániť oči pred svetlom.
3. Priložiť studené obklady na zavreté oči.
4. Zvlhčiť oči umelými slzami.
5. Zmierniť bolesť voľnopredajnými liekmi proti bolesti.

Trieť si oči je pri fotokeratitíde kontraproduktívne a podráždený povrch to len zhorší. Konkrétne lieky, dávkovanie ani prípadné antibiotiká neriešte sami. O nich rozhoduje lekár. O výbere zvlhčujúcich kvapiek sa dočítate v článku o umelých slzách.

Ako sa spáleniu očí vyhnúť?

Prevencia je jednoduchá a lacná: chrániť oči okuliarmi so silným UV filtrom. AAO odporúča nosiť slnečné okuliare, ktoré blokujú 99 až 100 percent UV žiarenia. Alternatívou je lyžiarska maska alebo pri zváraní ochranná kukla.

Na horách a pri zimných športoch AAO odporúča lyžiarske okuliare s polykarbonátovými sklami, ktoré chránia aj z bokov, prípadne slnečné okuliare typu wrap-around, ktoré priliehajú k tvári a bránia žiareniu spod okraja skla. Zaujímavosť na okraj: Inuiti historicky používali kostené okuliare s úzkymi štrbinami, ktoré prepustili len malú časť odrazeného svetla. Aj to bola forma UV ochrany.

Pri výbere okuliarov sa nespoliehajte na tmavosť skla, ale na údaj o UV ochrane. Viac o tom, čo znamenajú kategórie a značenie na okuliaroch, nájdete v článku o slnečných okuliaroch a UV ochrane. Ak športujete, oplatí sa pozrieť aj na športové okuliare, ktoré držia na mieste a kryjú oko zo strán.

Chrániť oči pred UV sa oplatí celoročne, nielen kvôli akútnej snežnej slepote. Cleveland Clinic upozorňuje, že hoci je fotokeratitída väčšinou dočasná, dlhodobá a opakovaná UV záťaž zvyšuje riziko šedého zákalu (katarakty), degenerácie makuly a výrastkov na spojovke (pinguecula a pterýgium).

Kedy ísť k lekárovi?

Snežná slepota sa väčšinou zahojí sama, no niektoré situácie patria do rúk lekára. Cleveland Clinic odporúča kontaktovať lekára, ak strata videnia alebo bolesť pretrváva dlhšie ako dva dni.

K očnému lekárovi sa objednajte, ak:

• bolesť či rozmazané videnie neustúpi do 48 hodín,
• príznaky sa namiesto zlepšovania zhoršujú,
• máte silnú bolesť, ktorú neviete zvládnuť,
• do oka vám okrem slnka mohlo vniknúť aj cudzie teleso alebo chemikália.

Silná bolesť a citlivosť na svetlo môžu mať aj iné príčiny než UV. Ak si nie ste istí, či ide o spálenie alebo o zápal, prečítajte si aj článok o zápale rohovky (keratitíde), kde nájdete, ako sa jednotlivé stavy líšia. V prípade akejkoľvek náhlej a výraznej straty videnia neváhajte a vyhľadajte odbornú pomoc.

Časté otázky