Presbyopia: prečo po 40-tke zrazu nevidíte na čítanie

Presbyopia, ľudovo starecká ďalekozrakosť, je stav, pri ktorom oči postupne strácajú schopnosť jasne vidieť na blízko. Nejde o chorobu, ale o normálnu súčasť starnutia očnej šošovky, ktorá po 40. roku života postihne takmer každého. Prejavuje sa potrebou držať čítaný text ďalej od očí, únavou zraku a niekedy aj bolesťami hlavy. Rieši sa okuliarmi na čítanie, multifokálnymi okuliarmi, kontaktnými šošovkami, prípadne operačne.

Čo je presbyopia a prečo príde práve po štyridsiatke?

Presbyopia je vekom podmienené tuhnutie očnej šošovky, ktoré po štyridsiatke sťaží zaostrovanie na blízke predmety. Názov pochádza z gréckeho slova, ktoré sa dá preložiť ako “staré oko”. Presne to sa v oku deje: mení sa vlastnosť šošovky, ktorá po celý predchádzajúci život bez problémov prepínala zaostrenie medzi blízkymi a vzdialenými predmetmi. Väčšina ľudí si prvé príznaky všimne krátko po štyridsiatke, typicky ako potrebu držať knihu, mobil alebo jedálny lístok ďalej od očí.

Za ostré videnie na rôzne vzdialenosti zodpovedá schopnosť šošovky meniť svoj tvar, odborne akomodácia. Mladá šošovka je pružná, dokáže sa rýchlo vyklenúť pri pohľade na blízko a opäť sploštiť pri pohľade do diaľky. Po štyridsiatke sa postupne stáva tuhšou a horšie mení tvar, čo sťažuje čítanie, navliekanie nite či inú prácu na blízko. Tento proces starnutia šošovky sa nedá zastaviť ani zvrátiť. Dá sa len korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo chirurgicky.

Aký je rozdiel medzi presbyopiou a ďalekozrakosťou?

Presbyopia je vekom podmienený proces, ďalekozrakosť (hypermetropia) je refrakčná chyba daná tvarom oka. Hypermetropia môže sprevádzať človeka od detstva a súvisí s tým, že oko je príliš krátke a lomivosť nesedí. Presbyopia naopak postihne aj ľudí, ktorí predtým nemali s videním žiadny problém.

Obe sa navyše navzájom nevylučujú. Krátkozrakí ľudia presbyopiou tiež prejdú, no navonok sa u nich prejaví inak. Pri čítaní si okuliare na diaľku často naopak vyzliekajú, pretože ich vlastná krátkozrakosť im na blízko čiastočne pomáha. Práve preto sa u krátkozrakého človeka nástup presbyopie niekedy zamaskuje na dlhší čas.

Aké sú prvé príznaky presbyopie?

Prvým a najtypickejším príznakom je potreba oddialiť text od očí, aby ste ho prečítali ostro. Ďalšie bežné príznaky zahŕňajú:

• rozmazané písmo pri bežnej čítacej vzdialenosti,
• únavu očí pri dlhšom čítaní alebo práci na blízko,
• bolesti hlavy po sústredenej práci s drobným textom,
• pocit, že v slabšom svetle (napríklad večer pri lampe) je čítanie ešte ťažšie.

Presbyopia sa časom zhoršuje. Dioptrická potreba postupne rastie približne do 65. roku života, kedy sa jej progresia zvyčajne zastaví.

Kto je ohrozený predčasnou presbyopiou pred štyridsiatkou?

Presbyopia sama osebe pred štyridsiatkou nie je bežná, no niektoré okolnosti môžu jej príznaky uponáhľať. Vek zostáva zďaleka najväčším faktorom, v nejakej miere zažije presbyopiu takmer každý po 40. roku. O predčasnej presbyopii sa hovorí, keď sa ťažkosti s čítaním objavia výrazne skôr. Medzi rizikové faktory patria:

• cukrovka,
• skleróza multiplex,
• kardiovaskulárne ochorenia,
• užívanie niektorých liekov, napríklad antihistaminík alebo antidepresív.

Ak sa u vás ťažkosti s čítaním objavia výrazne pred štyridsiatkou, oplatí sa spomenúť lekárovi aj celkový zdravotný stav a užívané lieky.

Ako prebieha diagnostika presbyopie u očného lekára?

Presbyopiu potvrdí štandardné očné vyšetrenie, pri ktorom lekár alebo optometrista otestuje ostrosť videnia na rôzne vzdialenosti a zistí, akú silu korekcie na blízko potrebujete. Súčasťou býva aj kontrola, či sa k presbyopii nepridáva iná refrakčná chyba, teda krátkozrakosť, ďalekozrakosť alebo astigmatizmus, pretože tie sa pri predpisovaní okuliarov zohľadňujú spoločne. Výsledkom je predpis so silou pre blízko (adíciou), ktorý sa dá premeniť na hotové okuliare.

Ako si vybrať prvé okuliare na čítanie a aké dioptrie?

Pre väčšinu ľudí sú prvým riešením jednoduché čítacie okuliare (readers). Dajú sa kúpiť voľne v lekárňach a optikách bez predpisu, čo je pohodlné najmä pri prvom náraste dioptrií. Voľne predajné okuliare fungujú dobre, ak nemáte inú refrakčnú chybu a potrebujete pomoc len pri čítaní zblízka. V opačnom prípade je presnejšie nechať si dioptrie zmerať u optometristu alebo očného lekára, ktorý zohľadní aj prípadný rozdiel medzi očami.

Lekárenské readers majú jednu spoločnú silu pre obe oči a rovnaké rozostupy stredov šošoviek. Optika oproti tomu vyrobí okuliare presne na vaše oči a predpis. Ak čítate málo a inak vidíte dobre, lekárenské okuliare zvyčajne stačia. Pri dlhej práci na blízko, výraznom rozdiele medzi očami alebo bolestiach hlavy je namieste optika, ktorá dioptrie zmeria presne a vysvetlí, čo jednotlivé hodnoty na predpise znamenajú.

S pribúdajúcim vekom sa dioptrická sila čítacích okuliarov zvyčajne postupne zvyšuje, keďže šošovka stráca ďalšiu časť pružnosti. Prvé okuliare preto väčšinou nevydržia natrvalo, po čase začnú byť slabé a text sa opäť rozmazáva. Približne do 65. roku života progresia zvyčajne ustane, takže po tomto veku sa dioptrie na čítanie už spravidla nemusia ďalej zvyšovať.

Bifokálne, trifokálne a progresívne okuliare - v čom sa líšia?

Ak popri presbyopii potrebujete korekciu aj na diaľku, samotné čítacie okuliare nestačia. Vtedy prichádzajú na rad okuliare s viacerými zónami zaostrenia:

• Bifokálne šošovky majú dve zreteľne oddelené zóny, hornú na diaľku a dolnú na blízko, oddelené viditeľnou čiarou.
• Trifokálne šošovky pridávajú tretiu zónu pre strednú vzdialenosť, napríklad na prácu s počítačom.
• Progresívne (multifokálne) šošovky ponúkajú plynulý prechod medzi dioptriami bez viditeľnej deliacej čiary, čo mnohí považujú za esteticky aj prakticky pohodlnejšie.

Samostatnou kategóriou sú takzvané office progressives, špeciálne progresívne okuliare určené len na prácu na blízko a strednú vzdialenosť. Sedia najmä pri práci za počítačom, kde chcete ostro vidieť monitor aj papier na stole, no do diaľky cez ne netreba pozerať a pri odchode od stola si ich vyzujete. Podrobnejšie rozdiely medzi typmi multifokálnych riešení nájdete v článku o multifokálnych a progresívnych okuliaroch.

Kontaktné šošovky a monovízia ako alternatíva k okuliarom

Kto uprednostňuje kontaktné šošovky pred okuliarmi, má na výber bifokálne aj multifokálne šošovky s podobným princípom viacerých zón zaostrenia ako pri okuliaroch. Ďalšou možnosťou je monovízia, pri ktorej sa jedno oko koriguje na videnie do diaľky a druhé na blízko.

Monovízia si vyžaduje adaptáciu. Mozog sa musí naučiť potláčať menej ostrý obraz z jedného oka podľa toho, na akú vzdialenosť sa práve pozeráte, čo môže trvať aj do dvoch týždňov. Väčšina ľudí si na kombinované videnie zvykne, časti používateľov ale prekáža mierne slabšie priestorové videnie alebo videnie za šera. Práve preto sa monovízia dá vopred nezáväzne odskúšať cez kontaktné šošovky, ešte pred akýmkoľvek trvalým riešením.

Chirurgické riešenia: refrakčná výmena šošovky (RLE) a vnútroočné šošovky

Pre ľudí, ktorí chcú byť čo najviac nezávislí od okuliarov, existuje aj operačné riešenie, refrakčná výmena šošovky (RLE, z anglického Refractive Lens Exchange). Pri tomto zákroku sa vlastná priehľadná šošovka odstráni a nahradí umelou vnútroočnou šošovkou (IOL), podobne ako pri operácii sivého zákalu, len bez toho, aby bola pôvodná šošovka zakalená. Používa sa buď multifokálna či trifokálna vnútroočná šošovka s viacerými ohniskami, alebo chirurgicky nastavená monovízia.

Zákrok sa robí v lokálnej anestézii pomocou znecitlivujúcich kvapiek, takže oko počas operácie nebolí, pacient cíti nanajvýš tlak alebo jas svetla. Po odznení kvapiek môže oko prvé dni dráždiť, slziť alebo pôsobiť, akoby v ňom bola smietka, a videnie sa postupne zaostruje. Väčšina ľudí sa k bežným činnostiam vráti v priebehu niekoľkých dní až týždňov, presný čas závisí od hojenia. Štúdia s pacientmi s obojstranne implantovanou trifokálnou vnútroočnou šošovkou preukázala dobré výsledky videnia na diaľku, strednú vzdialenosť aj blízko spolu s vysokou mierou nezávislosti od okuliarov a spokojnosti pacientov. Viac o priebehu, rizikách a zotavení nájdete v článku o ICL a výmene šošovky.

Prečo sa rohovkové inlaye (KAMRA) už neodporúčajú?

Rohovkové inlaye sa dnes už bežne nepoužívajú pre bezpečnostné obavy. V minulosti sa ako alternatíva k čítacím okuliarom ponúkal aj mikroimplantát typu KAMRA, vkladaný priamo do rohovky. Ak vám niekto ponúka riešenie presbyopie touto metódou, je namieste opýtať sa lekára na aktuálne odporúčané a bezpečné alternatívy.

Koľko stoja okuliare a operácie na presbyopiu a hradí ich poisťovňa?

Korekciu presbyopie si pacient hradí sám. Verejné zdravotné poistenie okuliare na čítanie ani refrakčné operácie presbyopie u dospelých bežne neprepláca, keďže ide o pomôcky a elektívne zákroky, nie o liečbu ohrozujúcu zrak. Ceny sú orientačné a medzi predajcami aj klinikami sa líšia:

Progresívne okuliare patria medzi okuliarmi k najdrahším, pretože ich cenu určuje najmä dizajn a povrchové úpravy šošoviek. Multifokálne kontaktné šošovky sú oproti okuliarom opakovaný náklad, ktorý sa v čase sčítava. Pri RLE ide o zákrok priamo vo vnútri oka, a preto zostáva samoplatcovský aj vtedy, keď postupom pripomína operáciu sivého zákalu, ktorú poisťovňa pri medicínskej indikácii hradí. Presnú sumu pre konkrétne oko a zvolené riešenie povie až optika alebo klinika po vyšetrení.

Kedy ísť k lekárovi s problémami pri čítaní?

Prvé okuliare na čítanie z lekárne sú v poriadku, ak jednoducho potrebujete pomoc pri čítaní zblízka a inak vidíte dobre. K očnému lekárovi alebo optometristovi sa oplatí objednať, keď:

• rozmazané videnie na blízko sťažuje bežné činnosti aj napriek voľne predajným okuliarom,
• k ťažkostiam s čítaním sa pridáva aj zhoršené videnie do diaľky,
• príznaky presbyopie sa objavia výrazne pred štyridsiatkou,
• máte cukrovku, sklerózu multiplex alebo iné ochorenie, ktoré môže videnie ovplyvňovať,
• uvažujete o kontaktných šošovkách, multifokálnych okuliaroch alebo operačnom riešení a chcete poznať možnosti na mieru vášmu zraku.

Časté otázky