Modrozelené oči: prečo vznikajú a prečo menia odtieň

Modrozelené oči nie sú samostatná, geneticky pevne daná farba, ale prechodný odtieň niekde medzi modrou a zelenou. Vznikajú, keď má dúhovka nízke až stredné množstvo melanínu, kombinované s rozptylom svetla, ktorý dodáva farbe chladnejší, modrastý nádych. Práve preto sa modrozelené oči jeden deň zdajú viac modré a inokedy viac zelené, závisí to od svetla, oblečenia aj okolia. Odborne patria najbližšie k tomu, čo sa v angličtine označuje ako svetlejší variant “hazel” alebo zelenej farby, nejde o samostatnú kategóriu v základnom šesťfarebnom delení.

Prečo vznikajú modrozelené oči?

Modrozelené oči vznikajú rovnakým základným mechanizmom ako modré a zelené oči, len s iným pomerom jeho zložiek. Podľa Americkej akadémie oftalmológie (AAO) nemá farba očí nič spoločné s modrým alebo zeleným pigmentom, ktorý by sa v oku nachádzal. Rozhodujú dva faktory:

• Množstvo melanínu v prednej vrstve dúhovky (stróme). Čím menej pigmentu, tým viac sa uplatní optický jav zvaný rozptyl svetla.
• Rozptyl svetla, pri ktorom sa kratšie, modré vlnové dĺžky odrážajú späť z takmer bezfarebnej strómy, zatiaľ čo dlhšie vlnové dĺžky sa pohlcujú v tmavšej zadnej vrstve dúhovky. Tento jav je rovnaký princíp, akým vzniká modrá farba oblohy.

Pri modrozelených očiach je v dúhovke o niečo viac melanínu než pri čisto modrých očiach, konkrétne svetlý, žltohnedý pigment feomelanín. Ten sa mieša s modrastým efektom rozptylu svetla a výsledkom je odtieň, ktorý osciluje medzi modrou a zelenou podľa toho, ktorá zložka práve prevažuje. Cleveland Clinic zaraďuje takéto zmiešané, viacvrstvové odtiene do širšej skupiny okolo zelenej a orieškovej farby, kde sa farba mení podľa množstva pigmentu a jeho rozloženia po ploche dúhovky.

Prečo sa modrozelené oči zdajú raz modré, raz zelené?

Samotná farba oka sa v priebehu dňa nemení, mení sa len to, ako ju oko vníma v danom okamihu. Podľa Cleveland Clinic ide o kombináciu niekoľkých vplyvov naraz:

• Osvetlenie. Pri jasnom prirodzenom svetle vyniknú zelenšie a žltšie tóny, pri tlmenom svetle alebo v tieni prevládne chladnejší, modrastý nádych.
• Farba oblečenia a okolia. Svetlé, sýte farby v blízkosti tváre (napríklad modrá alebo zelená košeľa) opticky zvýrazňujú zodpovedajúci odtieň v oku, podobne ako farebný kontrast v maľbe.
• Veľkosť zrenice. Keď sa zrenica rozšíri alebo zúži, mení sa aj to, ako je stlačené alebo natiahnuté tkanivo dúhovky okolo nej, čo mierne ovplyvňuje rozptyl svetla a teda aj vnímaný odtieň.

Tento efekt je čisto optický, nie skutočná zmena pigmentu. Ak vás zaujíma, prečo majú niektorí ľudia každé oko výrazne inej farby, nie je to to isté ako denné kolísanie odtieňa, ide o samostatný stav zvaný heterochrómia.

Aký je vzťah medzi modrozelenou farbou a “hazel” očami?

V slovenčine sa pre farby medzi modrou, zelenou a hnedou často nepoužíva rovnako presné delenie ako v angličtine, kde sa zaužíval pojem “hazel” (oriešková farba). Orieškové oči podľa Cleveland Clinic kombinujú viacero farieb naraz, typicky hnedú so zelenou alebo zlatistou, a menia sa podľa svetla aj podľa oblečenia, veľmi podobne ako modrozelené oči.

Rozdiel je v tom, kde na farebnej škále leží ťažisko odtieňa. Orieškové oči majú spravidla viac hnedého a zlatistého melanínu, zatiaľ čo modrozelené oči majú melanínu menej a bližšie k modrej strane spektra. Hranica medzi kategóriami “modrozelená”, “zelená” a “svetlá oriešková” je preto do veľkej miery subjektívna, oftalmologické zdroje ju nevedú ako presne ohraničené kategórie, skôr ako plynulé spektrum. Viac o celej škále odtieňov nájdete v článku o tom, aké farby očí existujú, a o zelenej, oriešková a sivej farbe podrobnejšie v článku o odtieňoch farby očí.

Je modrozelená farba očí dedičná?

Áno, ale nie podľa jednoduchého pravidla s jedným génom. Podľa MedlinePlus sa na výslednej farbe očí podieľa viacero génov naraz, ide teda o takzvanú polygénnu dedičnosť. Hlavnú úlohu hrajú gény riadiace tvorbu a rozloženie melanínu v dúhovke, žiadny jednotlivý gén však sám osebe nerozhoduje o tom, či bude výsledkom čistá modrá, čistá zelená alebo prechodná modrozelená.

To vysvetľuje, prečo môžu mať dvaja rodičia s odlišnou, na prvý pohľad “nekompatibilnou” farbou očí dieťa práve s takýmto zmiešaným, prechodným odtieňom. Ak vás zaujíma, akú farbu očí bude mať vaše dieťa, genetike sa podrobnejšie venujeme v článku farba očí podľa rodičov.

Môže sa modrozelená farba očí počas života zmeniť?

Mierne áno, výrazne skôr nie. Podľa Cleveland Clinic je jemné svetlanie alebo tmavnutie dúhovky bežné najmä v detstve a v ranej dospelosti, kým sa melanín v oku ešte len postupne dotvára. Po približne 25. roku života je výraznejšia trvalá zmena farby oka ako prirodzený jav málo pravdepodobná.

Ak sa farba modrozeleného oka nápadne a trvalo zmení v dospelosti, napríklad jedno oko výrazne stmavne oproti druhému, nejde už o bežné denné kolísanie vplyvom svetla. Takýto stav môže súvisieť so zápalom oka, úbytkom pigmentu v dúhovke, alebo s vedľajším účinkom niektorých liekov na glaukóm. Výraznú zmenu farby oka je vždy vhodné nechať posúdiť u očného lekára.

Časté otázky