Najzriedkavejšia a najbežnejšia farba očí na svete

Najbežnejšia farba očí na svete je hnedá, má ju viac než polovica všetkých ľudí. Najvzácnejšia z hlavných farieb je zelená, ktorú má len približne 2 % svetovej populácie. O poradí nerozhoduje náhoda ani vzácnosť génu, ale množstvo jediného pigmentu v dúhovke, melanínu, a to, ako sa na ňom láme svetlo.

Aká je najbežnejšia a najvzácnejšia farba očí?

Najbežnejšia je hnedá, najvzácnejšia zelená. Podľa American Academy of Ophthalmology (AAO) má hnedé oči viac než polovica ľudí na celom svete, čím je jednoznačne najrozšírenejšia. Cleveland Clinic uvádza, že zelené oči má len približne 2 % svetovej populácie, takže sú zo šiestich hlavných farieb najvzácnejšie.

Medicínske zdroje rozlišujú šesť hlavných farieb očí. Podľa Cleveland Clinic sú to: hnedá, oriešková (hazel), jantárová (amber), zelená, modrá a sivá. Nasledujúca tabuľka ich zoraďuje približne od najbežnejšej po najvzácnejšiu.

Pri jantárovej a sivej treba dodať, že spoľahlivé celosvetové percentá pre ne v medicínskych zdrojoch chýbajú. Často sa zaraďujú do širších kategórií, preto sa nedá presne povedať, či sú vzácnejšie než zelená. Overiteľné číslo existuje práve pre zelenú, a tá vychádza ako najvzácnejšia.

Prečo je jedna farba očí vzácnejšia než druhá?

Rozhoduje množstvo melanínu v dúhovke a to, ako sa naň láme svetlo. Podľa AAO aj MedlinePlus Genetics farbu očí neurčujú rôzne farebné pigmenty, ale jediný pigment, melanín. Čím viac ho dúhovka obsahuje, tým tmavšie sú oči. Práve preto je hnedá najbežnejšia: je to farba pri vysokom obsahu melanínu, ktorý má väčšina ľudskej populácie.

Cleveland Clinic to vysvetľuje cez vrstvy dúhovky. Hnedé oči majú veľa melanínu v oboch vrstvách. Oriešková a zelená majú menej melanínu v prednej vrstve. Modrá a sivá majú v prednej vrstve melanínu len minimum.

Zaujímavé je, že modré oči neobsahujú žiadny modrý pigment. Podľa AAO vzniká modrý vzhľad optickým rozptylom svetla na melaníne v dúhovke, teda rovnakým princípom, akým sa nám obloha javí modrá. Zelená je potom kombináciou dvoch vecí naraz: žltkastého odtieňa pri nízkom melaníne a modrého rozptylu svetla.

Práve táto dvojpodmienka robí zo zelenej vzácnosť. Modrá vznikne pri takmer nulovom melaníne, hnedá pri jeho vysokom obsahu, no zelená potrebuje trafiť úzke pásmo niekde medzi tým: dosť pigmentu na žltkastý tón, ale nie toľko, aby prehlušil modrý rozptyl. Toto okno je natoľko úzke a závislé od súhry viacerých génov, že ho splní len málo dúhoviek.

Geografia dokresľuje obraz. MedlinePlus aj výskum University of Copenhagen popisujú, že hnedá dominuje globálne, kým svetlé oči, modrá, sivá a zelená, sú sústredené najmä v Európe. Odráža to historické rozdiely v obsahu melanínu a spoločných predkoch jednotlivých populácií.

Hoci farby zaraďujeme do šiestich škatuliek, samotná dúhovka je oveľa individuálnejšia. AAO prirovnáva farbu očí k odtlačku prsta: presné rozloženie pigmentu, prúžky a bodky v dúhovke sú u každého človeka jedinečné a odlišné aj medzi ľavým a pravým okom toho istého človeka. „Zelená” alebo „hnedá” je preto len hrubá kategória nad veľmi osobným vzorom.

Prečo majú modrookí ľudia jedného spoločného predka?

Pretože modré oči vznikli z jedinej genetickej zmeny, ktorá sa objavila raz v minulosti. Toto je asi najsilnejší fakt o farbe očí. Podľa výskumu tímu profesora Hansa Eiberga z University of Copenhagen, ktorý zhrnul ScienceDaily, všetci modrookí ľudia zdieľajú jedného spoločného predka. Mutácia vznikla iba raz, odhadom pred 6 000 až 10 000 rokmi, a odvtedy ju modrookí ľudia dedia na presne rovnakom mieste v DNA.

Ako to funguje po písmenkách. Podľa MedlinePlus Genetics ide o jednopísmenovú zmenu v géne s názvom HERC2. Táto zmena funguje ako vypínač: obmedzuje činnosť susedného génu OCA2, ktorý riadi tvorbu melanínu. Výsledkom je menej melanínu v dúhovke, teda hnedá sa akoby zriedi na modrú.

Z toho vyplýva jedna vec: modré oči nie sú znakom príbuzenského kríženia, ako sa niekedy tvrdí. Je to bežná dedičná črta, ktorá pochádza z dávnej mutácie a nemá s príbuzenskými zväzkami nič spoločné.

Ktoré mýty o farbe očí neplatia?

Okolo farby očí koluje viac tvrdení, než koľko ich obstojí. Tu sú najčastejšie, a čo o nich hovoria zdroje.

• Mýtus: Zelená je vzácna, lebo je najrecesívnejšia náhoda. Farba očí je podľa MedlinePlus polygénna, teda ju ovplyvňuje viac génov naraz, hlavne OCA2 a HERC2. Nejde o jednoduchú dominantnú alebo recesívnu dedičnosť. Zelená je vzácna preto, že vyžaduje špecifickú strednú hladinu melanínu.
• Mýtus: Sivá alebo jantárová je najvzácnejšia farba na svete. Podľa medicínskych zdrojov je zo šiestich hlavných farieb najvzácnejšia zelená s približne 2 %. Pre jantárovú a sivú spoľahlivé svetové percentá chýbajú.
• Mýtus: Oči menia farbu podľa nálady. Vnímaná zmena je najmä optický klam. Svetlo, farba oblečenia a veľkosť zrenice menia kontrast, ale samotný pigment dúhovky sa náladou nemení.
• Mýtus: Všetky bábätká sa rodia s modrými očami. Podľa štúdie citovanej Cleveland Clinic sa väčšina detí, asi 63 %, rodí s hnedými očami. Modré oči má pri narodení len okolo 20 % detí a necelých 6 % zelené. Farba sa dotvára do zhruba šiestich rokov.

Kedy je zmena farby očí príznakom?

Vtedy, keď sa prirodzene stála farba náhle zmení v dospelosti. Prirodzenú farbu očí máte celý život v podstate rovnakú, ak neberieme do úvahy dotváranie v detstve. Podľa AAO je skutočná zmena farby dúhovky v dospelosti zriedkavá a treba ju dať vyšetriť očnému lekárovi, aby sa vylúčil zdravotný problém.

Získaná zmena farby môže totiž signalizovať ochorenie. AAO aj Cleveland Clinic uvádzajú viacero možných príčin:

• Fuchsova heterochromická iridocyklitída, pri ktorej dúhovka stráca pigment, zapaľuje sa a stav môže viesť ku glaukómu (zelenému zákalu).
• Hornerov syndróm, kde depigmentácia dúhovky sprevádza poškodenie nervov.
• Úraz oka, krvácanie do oka alebo zápal vnútri oka (iritída, uveitída).
• Operácia oka a niektoré lieky proti glaukómu, kde prostaglandíny môžu dúhovku zhnednúť.

Sem patrí aj heterochrómia, teda stav, keď má jedno oko úplne inú farbu než druhé, prípadne je farba nerovnomerná v rámci jednej dúhovky. Podľa Cleveland Clinic ide o vzácny jav. Vrodená heterochrómia býva neškodná, ale ak sa objaví alebo mení v dospelosti, platí to isté pravidlo: nechať vyšetriť.

Samostatnou kapitolou je albinizmus. Podľa Cleveland Clinic je pri ňom v dúhovke veľmi málo alebo žiadny melanín, takže oči môžu byť veľmi bledo modré alebo sivé.

Kedy ísť k lekárovi?

Prirodzená farba očí sama o sebe nie je dôvod na vyšetrenie, nech je akokoľvek vzácna. Objednajte sa k očnému lekárovi, ak spozorujete náhlu alebo postupnú zmenu farby jednej či oboch dúhoviek v dospelosti. Rovnako neváhajte, ak zmenu farby sprevádza bolesť oka, sčervenanie, rozmazané videnie, citlivosť na svetlo alebo ak farba jedného oka začne odrazu zaostávať za druhým. Podľa AAO môžu byť tieto zmeny prejavom zápalu, úrazu alebo iného ochorenia, a čím skôr sa príčina odhalí, tým lepšie.

Ak vás zaujíma dedičnosť farby očí u detí, viac nájdete v článku prečo majú bábätká modré oči. Prehľad všetkých odtieňov ponúka aké farby očí existujú a jemnejšie rozdiely rozoberá odtiene farby očí.

Časté otázky