Časti oka a ich funkcia: ako je oko stavané

Oko je zložené z niekoľkých spolupracujúcich častí, ktoré premieňajú svetlo na obraz. Svetlo vstupuje cez priehľadnú rohovku, prejde zreničkou a šošovkou, dopadne na svetlocitlivú sietnicu vzadu a zrakový nerv odtiaľ vedie signály do mozgu. Každá časť má svoju úlohu a keď niektorá zlyhá, pokazí sa konkrétna schopnosť zraku.

Z akých častí sa oko skladá?

Oko má vonkajší obal, optický systém vpredu a snímací systém vzadu. Podľa Cleveland Clinic tvoria vonkajšiu bielu vrstvu skléra a priehľadná rohovka vpredu, vnútro vypĺňajú číre tekutiny a gél, a zadnú stenu pokrýva sietnica, z ktorej vychádza zrakový nerv.

Zjednodušene si oko rozdeľte na tri skupiny súčastí:

• Optika vpredu: rohovka, komorový mok, dúhovka so zreničkou a šošovka. Tieto časti zbierajú a lámu svetlo.
• Vnútorná výplň: sklovec, priehľadný gél, ktorý drží tvar oka medzi šošovkou a sietnicou.
• Snímanie a prenos: sietnica s fotoreceptormi, cievovka pod ňou a zrakový nerv vedúci do mozgu.

Aby ste videli, ako do seba jednotlivé časti zapadajú, dobrým doplnkom je článok ako funguje oko, ktorý sa venuje celému procesu videnia.

Ako prechádza svetlo okom, krok za krokom?

Svetlo prejde okom po jasnej trase, kým sa premení na obraz. Podľa National Eye Institute (NEI) putuje svetlo takto:

1. Rohovka zachytí svetlo a láme ho. Je hlavným zaostrovacím prvkom oka.
2. Zrenička ako otvor v dúhovke prepustí do oka presné množstvo svetla; dúhovka jej veľkosť riadi.
3. Šošovka za dúhovkou svetlo dofokusuje. Mení tvar, aby obraz dosadol presne na sietnicu.
4. Sklovec, číry gél, svetlo prejde bez prekážky na zadnú stenu oka.
5. Sietnica svetlo prijme a fotoreceptory ho premenia na elektrické impulzy.
6. Zrakový nerv tieto impulzy odvedie do mozgu, kde vznikne obraz, ktorý vnímame.

Podstatné je, že najväčšiu časť lomu svetla robí rohovka spolu s komorovým mokom, a šošovka pridá len jemné doladenie. Preto rozšírenému predstavovaniu oka ako fotoaparátu s jednou šošovkou chýba práve rohovka, ktorá odvedie väčšinu práce.

Šošovka svoje doostrovanie zvláda vďaka akomodácii: obklopuje ju drobný vráskovcový sval, ktorého napnutím alebo uvoľnením sa šošovka zaguľatí na blízke videnie alebo sploští na diaľku. S vekom šošovka tuhne a táto schopnosť sa prirodzene stráca, čo je dôvod, prečo mnohí ľudia po štyridsiatke potrebujú okuliare na čítanie.

Ktorá časť čo robí a čo sa pokazí, keď zlyhá?

Nasledujúca tabuľka spája každú časť s jej úlohou a s najznámejším stavom, ktorý vzniká pri jej poruche. Slúži ako rozcestník k jednotlivým témam.

Podľa NEI aj Cleveland Clinic ide pri väčšine týchto stavov o poruchu konkrétnej funkcie, nie celého oka, preto sa aj vyšetrenie a liečba sústredia na postihnutú časť.

Prečo je dôležitá rohovka a prečo nemá cievy?

Rohovka je priehľadná kupola vpredu, ktorá svetlo láme ako prvá a najviac. Podľa NEI je práve rohovka hlavným fokusujúcim prvkom oka, takže od jej tvaru a čírosti závisí ostrosť obrazu. Keď sa jej zakrivenie zmení nepravidelne, vznikajú refrakčné chyby, a pri postupnom stenčení a vyklenutí keratokonus.

Zaujímavosťou je, že rohovka nemá cievy. Kyslík prijíma zo vzduchu cez slznú vrstvu a živiny z komorového moku za ňou. Cievy by totiž rozptyľovali svetlo a rohovka by prestala byť dokonale priehľadná. Podrobnejšie sa jej vrstvám venuje článok anatómia rohovky.

Ako sietnica mení svetlo na obraz?

Sietnica je tenká svetlocitlivá vrstva na zadnej stene oka, ktorá funguje ako snímací čip. Podľa StatPearls (NCBI) obsahuje približne 6 miliónov čapíkov a vyše 100 miliónov tyčiniek, teda dva typy fotoreceptorov s odlišnou úlohou.

• Tyčinky sú citlivé na slabé svetlo, umožňujú videnie za šera a v noci a sú rozmiestnené hlavne v periférii sietnice.
• Čapíky fungujú za denného svetla, zabezpečujú farby a ostrý detail a sú sústredené v strede sietnice. Existujú tri typy, na modrú, zelenú a červenú vlnovú dĺžku.

V strede sietnice leží makula (žltá škvrna), najcitlivejšia oblasť pre centrálne a farebné videnie s priemerom okolo 5 mm. V jej strede je drobná priehlbina fovea a v jej dne ešte menšia foveola (asi 0,35 mm) s najvyššou koncentráciou čapíkov a bez jedinej tyčinky; je to miesto najostrejšieho videnia. Práve preto farby a detail vnímame naplno len v strede zorného poľa, kým periféria s tyčinkami slúži skôr na orientáciu za šera a na zachytenie pohybu. Ako spolupracuje centrálne a okrajové videnie, rozoberá článok zorné pole a periférne videnie.

Sietnicu zvonka vyživuje cievovka (choroid), silne prekrvená vrstva pod ňou. Medzi ňou a fotoreceptormi leží pigmentový epitel sietnice (RPE), ktorý tvorí bariéru a recykluje látky potrebné pre bunky videnia.

Prečo má každé oko slepú škvrnu?

Slepá škvrna je normálna vlastnosť zdravého oka, nie porucha. Vzniká na mieste, kde zrakový nerv opúšťa oko (optický disk). Podľa StatPearls tam nie sú žiadne tyčinky ani čapíky, takže toto miesto svetlo nezaznamená a vo zornom poli vznikne drobná diera.

Bežne o nej neviete, pretože mozog chýbajúcu informáciu automaticky doplní z okolia a z druhého oka. Slepú škvrnu má tak každý človek a nie je dôvodom na obavy. Zrakový nerv, ktorý ju spôsobuje, je najväčší zmyslový nerv oka a jeho vlákna poškodzuje napríklad glaukóm alebo zápal (optická neuritída).

Kedy ísť k lekárovi?

Anatómia oka je sama o sebe len teória, ale zmeny v jej fungovaní bývajú signálom problému. K očnému lekárovi patríte, keď spozorujete náhle alebo výrazné zmeny zraku, keďže poukazujú na poruchu konkrétnej časti oka.

• Náhla strata alebo výrazné zhoršenie videnia na jednom či oboch očiach.
• Nové zábleskové svetlá, plávajúce zákaly alebo pocit clony vo videní, čo môže sprevádzať odlúčenie sietnice.
• Bolesť oka, silné začervenanie alebo náhle rozmazanie s videním kruhov okolo svetiel.
• Zmena farby očného bielka, napríklad zožltnutie, ktoré môže signalizovať aj celkové ochorenie.
• Postupne sa zhoršujúce centrálne videnie, skreslené rovné čiary alebo tmavé miesto v strede pohľadu.

Tento článok slúži na pochopenie stavby oka a nenahrádza vyšetrenie. O príčine ťažkostí a prípadnej liečbe rozhoduje očný lekár po vyšetrení.

Časté otázky