Heterochrómia: dve rôzne farby očí a kedy k lekárovi

Heterochrómia je stav, keď má človek dve rôzne farby očí alebo je farba nerovnomerná v rámci jednej dúhovky. Vo väčšine prípadov ide o neškodnú vrodenú zvláštnosť, s ktorou sa človek narodí a ktorá sa nemení. V menšine prípadov je signálom, že sa oči oplatí dať vyšetriť, najmä keď sa farba zmení počas života alebo ju sprevádzajú ďalšie príznaky.

Čo je heterochrómia?

Heterochrómia (odborne heterochromia iridum) je stav, pri ktorom sa líši farba medzi dvomi dúhovkami, prípadne je farba nerovnomerná v rámci jednej dúhovky. Dúhovka je farebná časť oka okolo zrenice a jej farbu určuje množstvo pigmentu melanín. Viac melanínu znamená tmavšiu farbu, menej svetlejšiu. Keď sa množstvo melanínu medzi očami alebo v rámci jednej dúhovky líši, vzniká rozdielna farba.

Heterochrómia nie je samostatná choroba, ale opis vzhľadu oka. Je to pomerne nezvyčajný jav a chýbajú spoľahlivé údaje o tom, ako často sa v populácii vyskytuje. Ak vás zaujíma, ako vôbec vzniká farba očí a prečo majú niektorí ľudia modré, iní hnedé oči, prečítajte si, aké farby očí existujú a ako sa farba očí dedí po rodičoch.

Aké sú typy heterochrómie?

Podľa toho, ako je odlišná farba rozložená, sa rozlišujú tri typy:

• Kompletná heterochrómia - každé oko má úplne inú farbu, napríklad jedno hnedé a druhé modré.
• Sektorová (parciálna) heterochrómia - len časť jednej dúhovky má inú farbu ako jej zvyšok.
• Centrálna heterochrómia - vnútorný prstenec dúhovky okolo zrenice má inú farbu ako jej vonkajšia časť.

Čo spôsobuje vrodenú heterochrómiu?

Vo väčšine prípadov je heterochrómia vrodená (kongenitálna), dieťa sa s ňou buď narodí, alebo sa objaví krátko po narodení. Najčastejšou príčinou sú neškodné, izolované genetické zmeny, ktoré ovplyvňujú gény zodpovedné za tvorbu, transport a ukladanie melanínu. Niektoré deti majú takúto zmenu bez zjavnej príčiny, iné ju zdedia po rodičovi. V oboch prípadoch platí, že takáto heterochrómia nespôsobuje žiadne ďalšie príznaky ani neškodí zdraviu očí.

Heterochrómiu môžu spôsobiť aj konkrétne vrodené alebo v ranom detstve vzniknuté stavy, ktoré ovplyvňujú melanocyty:

• Hornerov syndróm - poškodenie nervu postihujúce jednu stranu tváre, ktoré cez sympatický nervový systém obmedzí tvorbu melanínu, takže postihnutá dúhovka zostane svetlejšia.
• Waardenburgov syndróm - genetické ochorenie, ktoré sa okrem zmien farby očí spája aj so stratou sluchu.

Môže heterochrómia vzniknúť aj neskôr v živote?

Áno, heterochrómia sa nemusí objaviť len od narodenia, môže vzniknúť aj neskôr v živote ako získaná. Medzi jej príčiny patrí:

• poranenie alebo trauma oka,
• vedľajší účinok liekov, napríklad latanoprostových očných kvapiek používaných pri liečbe glaukómu, alebo kozmetického prípravku na rast mihalníc s obsahom bimatoprostu,
• zápalové procesy postihujúce dúhovku.

Ak si všimnete, že sa farba oka mení v priebehu života, ide o inú situáciu než pri vrodenej heterochrómii prítomnej od malička, a zmenu sa oplatí dať vyšetriť.

Je heterochrómia dôvod na obavy? Kedy ísť k očnému lekárovi?

Vrodená heterochrómia, ktorú má človek od malička a ktorá sa nemení, spravidla nie je dôvodom na obavy. Heterochrómia sama osebe je príznak, nie choroba, nemá teda vlastnú liečbu. Lieči sa prípadná základná príčina, ak nejaká existuje. Neškodná genetická forma nebolí a neovplyvňuje zrak.

Pozornosť si zaslúži nová alebo meniaca sa farba oka a heterochrómia spojená s ďalšími príznakmi. Ak sa objaví spolu s prejavmi Hornerovho syndrómu, ako sú zúžená zrenica alebo mierne pokleslé viečko, u detí je najčastejšou príčinou vrodený Hornerov syndróm, ktorý sám osebe liečbu nevyžaduje. Vrodený alebo v ranom detstve vzniknutý Hornerov syndróm si však môže vyžadovať urgentné vyšetrenie, pretože v zriedkavých prípadoch môže súvisieť s nádorovým ochorením, napríklad neuroblastómom.

Očného lekára vyhľadajte, ak:

• sa farba oka zmenila alebo sa mení v priebehu života,
• sa objavila spolu s bolesťou, začervenaním alebo zhoršením zraku,
• ju sprevádza zúžená zrenica alebo pokleslé viečko,
• si rozdielnu farbu očí všimnete u dojčaťa, vtedy o tom informujte pediatra.

Pri akejkoľvek zmene vzhľadu oka pomôže vyšetrenie u oftalmológa alebo optometristu, ktorý zistí príčinu a v prípade potreby navrhne ďalší postup. Ak si nie ste istí, kto je kto, pomôže prehľad rozdielov medzi optometristom, oftalmológom a optikom. O tom, čo vás pri vyšetrení čaká, sa dočítate v článku o priebehu očného vyšetrenia.

Časté otázky