Slzenie očí: príčiny a liečba podľa toho, čo za tým je

Oči slzia, keď vytvárajú priveľa sĺz alebo keď niečo bráni ich normálnemu odtoku do nosa. Odborne sa nadmernému slzeniu hovorí epifora. Za bežným slzením býva alergia, podráždenie, zápal okrajov viečok, upchatý slzný kanálik a prekvapivo často aj suché oko. Väčšina príčin sa dá zvládnuť, časť si však vyžaduje zákrok alebo operáciu. Chronické slzenie je najčastejšie u bábätiek a u dospelých nad 50 rokov.

Prečo mi slzia oči?

Oči slzia buď preto, že sĺz je priveľa, alebo preto, že nedokážu normálne odtekať. Epifora vzniká, keď oko produkuje príliš veľa sĺz alebo keď niečo bráni ich odtoku cez slzné cesty do nosa. Podľa toho, ktorý z týchto dvoch mechanizmov je za slzením, sa líši aj liečba.

Podráždené oko automaticky vytvorí viac sĺz, aby dráždidlo vyplavilo. Deje sa to pri chemických výparoch (klasicky cibuľa), pri infekčnom aj alergickom zápale spojiviek, pri poranení oka alebo pri mihalnici, ktorá rastie dovnútra a škriabe povrch oka. Bežné príčiny slzenia zahŕňajú:

• alergie a zápal okrajov viečok (blefaritída),
• upchatý slzný kanálik a suché oko,
• jačmeň a chalazion (upchatú žľazu vo viečku),
• entropium (viečko podvrátené dovnútra, mihalnice dráždia oko),
• ektropium (dolné viečko vytočené von, slzy nemajú kadiaľ odtekať).

Slzenie jedného oka často ukazuje na miestnu príčinu na tej strane: upchatý kanálik, vychýlené viečko, cudzie teleso alebo jednostranné podráždenie. Slzenie oboch očí skôr sprevádza alergiu, suché oko alebo celkové podráždenie.

Prečo slzí suché oko?

Áno, aj suché oko dokáže spôsobiť slzenie, a robí to prekvapivo často. Slzenie je bežný príznak syndrómu suchého oka. Znie to protirečivo, ale mechanizmus je logický.

Slza nie je len voda. Má aj olejovú vrstvu, ktorú tvoria drobné žľazy v okraji viečka (meibomské žľazy). Keď tieto žľazy nevytvárajú dosť oleja, vodná vrstva sĺz sa z povrchu oka príliš rýchlo odparuje. Povrch oka vyschne, podráždi sa, a slzné žľazy naň reflexne vychrlia záplavu vodnatých sĺz. Oko síce slzí, no základný problém to nerieši.

Háčik je v tom, že reflexné slzy majú inú skladbu ako bežné bazálne slzy. Sú vodnatejšie a chýba im mazivo a ochranné zložky, takže oko poriadne nezvlhčia ani nechránia. Preto oko môže súčasne slziť a pritom pichať, páliť a cítiť sa suché. Suché oko a slzenie sa nevylučujú, práve naopak. Ak vás slzenie sprevádza pálením a pieskom v očiach, prečítajte si samostatný text o suchom oku a jeho liečbe.

Riziko suchého oka zvyšuje vek, dlhý čas pri obrazovkách, nosenie kontaktných šošoviek, fajčenie, alergie a niektoré lieky (na depresiu, alergiu, vysoký tlak, glaukóm, menopauzu či bolesť).

Upchatý slzný kanálik u dospelých: príčiny a príznaky

U dospelých vzniká upchatý slzný kanálik najčastejšie na podklade dlhodobého dráždenia alebo zúženia slzných ciest. Vyššie riziko majú ľudia s chronickým zápalom oka (uveitída), s glaukómom, po operácii oka alebo dutín a po onkologickej liečbe (rádioterapia, chemoterapia).

Typické príznaky upchatého slzného kanálika sú:

• trvalé slzenie,
• lepkavý alebo kôrnatý výtok na viečkach,
• časté trenie oka,
• začervenanie a opuch,
• rozmazané videnie.

Hlavnou komplikáciou je bakteriálna infekcia slzného vaku (dakryocystitída) alebo absces. Infekcia sa môže šíriť do okolitých tkanív a dutín, preto ju treba liečiť včas. Masáž, ktorá pomáha bábätkám, u dospelých spravidla nezaberá, pretože príčina býva iná (zúženie či zjazvenie, nie neotvorená membrána).

Jeden varovný scenár si zaslúži pozornosť. Postupne sa zhoršujúce upchatie u dospelého bez zjavnej príčiny (bez úrazu či zápalu) treba vyšetriť zobrazovacími metódami. V zriedkavých prípadoch môže za takým upchatím stáť nádor.

Upchatý slzný kanálik u bábätok: ako dlho čakať?

U bábätiek sa upchatý slzný kanálik vo veľkej väčšine prípadov otvorí sám a stratégiou je trpezlivé sledovanie s masážou. Bábätká majú najvyššiu pravdepodobnosť upchatého kanálika zo všetkých vekových skupín, zvyčajne preto, že sa neotvorí membrána na spodnom konci slzovodu (chlopňa Hasnera).

Dobrá správa je, že sa to väčšinou spraví samo. Podľa jednej klasickej štúdie sa vrodené upchatie spontánne vyliečilo u:

• 15 % detí do 3 mesiacov,
• 45 % do 6 mesiacov,
• 71 % do 9 mesiacov,
• 93 % do 12 mesiacov veku.

Naprieč rôznymi štúdiami sa miera spontánneho vyliečenia do 13. mesiaca pohybuje široko, od 32 % do 95 %. Dôležité je, že šanca na samovoľné otvorenie klesá s vekom: v prvom štvrťroku života 80 až 90 %, v druhom 68 až 75 %, v treťom už len 36 až 57 %. Obojstranné upchatie má 14 až 34 % postihnutých detí. Aj po prvom roku sa časť prípadov ešte vyrieši sama, podľa jednej štúdie ešte u 44 % detí medzi prvým a druhým rokom.

Praktický záver: ak sa upchatie nezlepší do prvých narodenín, je pravdepodobnejšie, že bude treba zákrok (sondáž). Dovtedy sa väčšinou len masíruje a sleduje.

Ako sa masíruje slzný kanálik u bábätka?

Masáž slzného vačku je hlavnou domácou liečbou u bábätiek a robí sa 2 až 4-krát denne. Cieľom je jemným tlakom pomôcť neotvorenej membráne, aby “vystrelila” a otvorila sa.

1. Umyte si ruky a skráťte si necht na prste, ktorým budete masírovať.
2. Priložte bruško prsta k vnútornému kútiku oka, na mäkké miesto pri koreni nosa.
3. Jemne pritlačte a potiahnite smerom nadol k nosu, aby tlak pôsobil na slzný vak a kanálik.
4. Zopakujte niekoľkokrát v sérii a celé to robte 2 až 4-krát za deň.

Presný postup si nechajte ukázať od pediatra alebo očného lekára, aby ste tlačili na správne miesto. Lepkavý výtok pomedzi masážami jemne utierajte čistou vlhkou vatou od kútika smerom von.

Slzenie a alergie: ako rozlíšiť alergickú príčinu?

Alergiu za slzením naznačuje, keď slzia obe oči, výrazne svrbia a sprevádza ich nádcha alebo kýchanie. Podráždené oči pri alergickej konjunktivitíde automaticky produkujú viac sĺz, aby vyplavili alergén. Typické je sezónne načasovanie (peľ) alebo súvis s konkrétnym spúšťačom (zvieracie chlpy, roztoče, kozmetika).

Oproti tomu upchatý kanálik alebo vychýlené viečko slzí skôr jednostranne, bez svrbenia, a pridáva sa lepkavý výtok či kôrky. Infekčný zápal spojiviek býva s hnisavým výtokom a zliepaním viečok, alergia skôr s vodnatým výtokom a svrbením. Rozlíšenie ale nie je vždy jednoznačné, a preto pri pretrvávajúcich ťažkostiach rozhodne vyšetrenie.

Ako sa diagnostikuje príčina slzenia?

Lekár najprv zisťuje, či je problém v tvorbe sĺz alebo v ich odtoku, a používa na to test s farebnými kvapkami. Do oka kvapne farbivo a sleduje, ako rýchlo sa vyplaví. Ak farbivo za pár minút nezmizne, je podozrenie na upchatie slzných ciest.

Pri podozrení na prekážku v nose alebo dutinách sa doplní zobrazenie: RTG, CT alebo endoskopia. Súčasťou býva aj vyšetrenie viečok a povrchu oka na štrbinovej lampe, aby lekár odhalil blefaritídu, vychýlené viečko, jačmeň, chalazion alebo suché oko.

Sondáž slzných ciest: priebeh a úspešnosť

Sondáž je najjednoduchší zákrok na spriechodnenie slzných ciest a u detí sa robí, keď sa kanálik neotvorí sám. Celý postup sa volá dilatácia, sondáž a irigácia: lekár rozšíri slzné body, tenkou sondou prejde kanálik a odstráni prekážku, a napokon cesty prepláchne fyziologickým roztokom.

Ak samotná sondáž a výplach nestačia, prípadne sa upchatie vráti, nasledujú ďalšie možnosti:

• Balóniková dilatácia - katéter s balónikom, ktorý sa v zúženom úseku opakovane nafukuje a vyfukuje, zvyčajne v celkovej anestézii.
• Stentovanie (intubácia) - tenké silikónové trubičky zavedené cez slzné body, ktoré držia cesty priechodné pri ich zúžení.

Úspešnosť opakovanej sondáže výrazne klesá s vekom dieťaťa. Pri relapse (deti 6 až 48 mesiacov) mala opakovaná sondáž celkovú úspešnosť 56 % po pol roku sledovania. Rozdiel podľa veku je zásadný: druhá sondáž uspela v 52 % pri veku 6 až 18 mesiacov, ale len v 18 % pri veku 18 až 24 mesiacov. Preto sa s riešením neodkladá donekonečna.

Kedy je potrebná operácia (dakryocystorinostómia)?

Operácia prichádza na rad pri trvalom upchatí, ktoré nevyriešili jednoduchšie zákroky, alebo pri komplikáciách ako opakovaná dakryocystitída či kostné upchatie. Hlavnou operáciou je dakryocystorinostómia (DCR): vytvorí nový obchádzkový kanál pre slzy okolo prekážky, priamo do nosa.

U dospelých je DCR hlavnou liečbou trvalého upchatia. U detí je to naopak posledná možnosť, až keď zlyhajú menej invazívne zákroky. Endoskopická technika (cez nos, bez vonkajšieho rezu) zlepšila úspešnosť a znížila komplikácie oproti staršiemu vonkajšiemu prístupu. V najkomplikovanejších prípadoch, keď treba rekonštruovať celý slzný odvodný systém, sa robí rozsiahlejšia konjunktivodakryocystorinostómia (CDCR).

Presnú cenu a to, čo hradí poisťovňa, si overte na konkrétnom pracovisku, líši sa podľa indikácie a typu zákroku. Ako si vybrať pracovisko, rozoberá text ako vybrať očnú kliniku.

Kedy ísť k lekárovi?

Slzenie samo o sebe nie je núdza, no niektoré príznaky patria k lekárovi rýchlo. Niektoré situácie sú vždy dôvodom na okamžitú pohotovosť, bez ohľadu na to, čím je slzenie sprevádzané:

• náhla strata videnia - okamžite pohotovosť,
• záblesky svetla spolu s tieňom alebo “clonou” v zornom poli - okamžite pohotovosť, môže ísť o odlúpenie sietnice,
• chemické poranenie oka - okamžite pohotovosť, oko cestou tam priebežne vyplachujte čistou vodou.

Objednajte sa alebo vyhľadajte očnú pohotovosť aj vtedy, ak sa objaví ktorýkoľvek z týchto ďalších signálov:

• Horúčka, silná bolesť, výrazné začervenanie a opuch okolo vnútorného kútika oka (v mieste slzného vaku). Je podozrenie na dakryocystitídu alebo absces a hrozí šírenie infekcie. Treba urgentné vyšetrenie.
• Hnisavý výtok z oka s opuchom, horúčkou alebo výraznou podráždenosťou u novorodenca. Vyžaduje bezodkladné vyšetrenie u pediatra alebo očného lekára.
• Náhle zhoršenie videnia alebo bolestivé červené oko. To nie je stav na sledovanie doma, ale na urgentné oftalmologické vyšetrenie.
• Slzenie s pretrvávajúcim rozmazaným videním. Nemalo by sa ignorovať, môže signalizovať vážnejší problém so slznými cestami alebo povrchom oka.
• Postupne sa zhoršujúce jednostranné upchatie u dospelého bez zjavnej príčiny. Treba ho vyšetriť zobrazovacími metódami, v zriedkavých prípadoch za ním môže byť nádor.

Časté otázky