Hnedé oči: prečo sú najčastejšou farbou očí na svete

Hnedé oči sú celosvetovo najčastejšou farbou očí. Podľa Cleveland Clinic ich má viac ako polovica svetovej populácie, vznikajú vysokým obsahom melanínu v oboch vrstvách dúhovky a odtiene sa pohybujú od svetlej lieskovej po takmer čiernu. Podľa Americkej akadémie oftalmológie (AAO) mali hnedé oči pred približne 10 000 rokmi úplne všetci ľudia, kým sa u spoločného predka neobjavila genetická mutácia, ktorá znížila tvorbu melanínu a umožnila vznik svetlejších farieb.

Prečo sú hnedé oči najčastejšou farbou očí na svete?

Hnedé oči vznikajú, keď dúhovka obsahuje veľké množstvo melanínu, rovnakého pigmentu, ktorý určuje aj farbu kože a vlasov. Podľa Cleveland Clinic majú ľudia s hnedými očami vysoký obsah melanínu v oboch vrstvách dúhovky, teda v prednej aj zadnej, zatiaľ čo pri svetlejších farbách má melanín len zadná vrstva.

Vysvetlenie, prečo je práve hnedá farba najrozšírenejšia, je zároveň evolučné a genetické. Podľa AAO mali hnedé oči pôvodne všetci ľudia, kým sa asi pred 10 000 rokmi u jedného spoločného predka neobjavila mutácia, ktorá utlmila tvorbu melanínu v dúhovke a otvorila cestu k modrým a iným svetlým farbám. Hnedá teda nie je len najčastejšia, ale aj pôvodná, “predvolená” farba očí človeka. Na výslednej farbe sa dnes podieľa podľa AAO až 16 rôznych génov, nejde teda o jednoduché dedenie podľa jedného pravidla. Podrobnejšie o dedičnosti farby očí píšeme v článku aké farby očí existujú a ktoré sú najvzácnejšie.

Koľko ľudí na svete má hnedé oči?

Presné celosvetové číslo sa medzi zdrojmi mierne líši, no zhodujú sa na tom, že hnedá jednoznačne prevažuje. Podľa AAO má hnedé oči približne polovica populácie v USA, celosvetový podiel je pravdepodobne ešte vyšší. Cleveland Clinic uvádza, že hnedú farbu má viac ako polovica ľudí na celom svete.

Zastúpenie hnedej farby sa výrazne líši podľa regiónu. AAO uvádza, že hnedé oči prevládajú najmä v teplejších oblastiach Afriky a Ázie, kde sú takmer výhradnou farbou, zatiaľ čo v chladnejších oblastiach severnej Európy, napríklad na Islande, sú naopak zriedkavé a prevládajú svetlejšie odtiene. Táto geografická súvislosť sa dáva do súvisu s tým, že vyšší obsah melanínu poskytuje lepšiu ochranu pred silnejším slnečným žiarením v regiónoch bližšie k rovníku.

Čo spôsobuje rôzne odtiene hnedej farby očí?

Presný odtieň v rámci hnedej určuje množstvo melanínu v prednej vrstve dúhovky. Čím viac pigmentu, tým tmavšia farba. Cleveland Clinic opisuje, že škála siaha od svetlej, takmer lieskovej hnede až po veľmi tmavú, takmer čiernu, pri ktorej môže byť ťažké rozoznať, kde končí dúhovka a začína zrenička.

• Svetlohnedá - menšie množstvo melanínu, oko pôsobí jasnejšie, niekedy s medovým alebo zlatistým nádychom.
• Gaštanová (stredná hnedá) - najbežnejší, “klasický” odtieň hnedej.
• Tmavohnedá až takmer čierna - vysoká koncentrácia melanínu, dúhovka pôsobí jednoliato a hlboko sfarbená.

Niektorí odborníci podľa Cleveland Clinic radia medzi odtiene hnedej aj jantárovú (amber) farbu, hoci iné zdroje ju vnímajú ako samostatnú kategóriu. Viac o tom, ako sa jednotlivé odtiene farby očí delia a pomenúvajú, nájdete v článku o odtieňoch farby očí.

Chránia hnedé oči lepšie pred slnkom?

Čiastočne áno. Vyšší obsah melanínu v dúhovke funguje podobne ako u kože, teda ako prirodzená ochrana pred ultrafialovým žiarením. Podľa AAO majú ľudia s hnedými očami v porovnaní so svetlookými o niečo nižšie riziko vekom podmienenej degenerácie makuly, diabetickej retinopatie a nádoru oka (melanómu oka).

Ochrana však nie je bezvýhradná. Rovnaký zdroj uvádza, že ľudia s hnedými očami majú naopak približne dvojnásobne vyššie riziko šedého zákalu (katarakty) v porovnaní s ľuďmi so svetlejšou farbou očí, a presný dôvod tohto paradoxu vedci zatiaľ úplne nepoznajú. Bez ohľadu na farbu očí preto platí, že slnečné okuliare s UV filtrom majú zmysel pre každého, nielen pre svetlooké osoby.

Dá sa farba hnedých očí zmeniť?

Mierne kolísanie odtieňa je bežné najmä v ranom detstve, kým sa v dúhovke ešte len postupne dotvára melanín, aj v dospievaní. Po prekročení približne 20 až 25 rokov je výraznejšia zmena farby oka ako prirodzený jav nepravdepodobná.

Ak sa farba hnedého oka nápadne zmení v dospelosti, alebo sa objaví svetlá škvrna v inak rovnomerne hnedej dúhovke, môže ísť o signál iného zdravotného stavu, napríklad zápalu oka, straty pigmentu v dúhovke alebo vedľajšieho účinku niektorých liekov na glaukóm. Takúto zmenu je vhodné nechať posúdiť u očného lekára, podobne ako pri stave, keď majú obe oči odlišnú farbu. Zaujímať vás môže aj to, akú farbu očí bude mať vaše dieťa, keďže hnedá farba je pri dedení geneticky najsilnejšia.

Časté otázky