Daltonizmus: ako vidia farboslepí a prečo hlavne muži

Daltonizmus, odborne porucha farebného videnia, znamená, že človek vníma farby inak než väčšina ľudí. Najčastejšie má problém rozlíšiť odtiene červenej a zelenej, zriedkavejšie modrej. Farboslepí ľudia väčšinou nevidia svet čiernobielo, farby vnímajú, len niektoré odtiene od seba neodlíšia. Ide o prevažne dedičný a pomerne nezávažný stav, ktorý sa nedá vyliečiť.

Čo je daltonizmus (farbosleposť)?

Farbosleposť je stav, pri ktorom niektoré farby splývajú alebo pôsobia inak než u ostatných ľudí. Za vnímanie farieb sú v sietnici zodpovedné čapíky. Sietnica má dva typy svetlocitlivých buniek: tyčinky, ktoré fungujú za šera a rozlišujú svetlo a tmu, a čapíky, ktoré vnímajú farbu. Existujú tri typy čapíkov, citlivé na červenú, zelenú a modrú.

Keď niektorý typ čapíkov chýba alebo pracuje slabšie, mozog dostáva ochudobnenú informáciu a určité odtiene sa preň stávajú nerozlíšiteľné. Ak vás zaujíma, ako celý zrakový systém funguje, rozoberá to samostatný text o tom, ako funguje oko.

Aké sú typy daltonizmu - protanopia, deuteranopia a ďalšie?

Najčastejšia je červeno-zelená porucha, ktorá má štyri podtypy podľa toho, ktoré čapíky zlyhávajú. Menej časté sú modro-žltá porucha a úplná farbosleposť.

Modro-žltá porucha (tritan) je oveľa zriedkavejšia a postihuje mužov aj ženy rovnako často, celosvetovo menej než 1 z 10 000 ľudí. Pri achromatopsii človek nevidí žiadne farby a má aj zníženú zrakovú ostrosť. Samostatnou, ešte vzácnejšou poruchou je takzvaná blue cone monochromacy, pri ktorej chýbajú červené aj zelené čapíky. Ide o odlišný stav než tritan, prejavuje sa veľmi slabou ostrosťou zraku, svetloplachosťou, nystagmom a krátkozrakosťou. Postihuje asi 1 zo 100 000 ľudí.

Prečo sú farboslepí hlavne muži?

Pretože najčastejšie formy sa dedia X-viazane recesívne. Gény pre červené a zelené čapíky (OPN1LW a OPN1MW) ležia na X chromozóme. Muži majú jeden X chromozóm, takže im na prejav poruchy stačí jedna zmenená kópia génu. Ženy majú dva X chromozómy, a aby boli postihnuté, museli by mať zmenené obe kópie. Preto sa červeno-zelená porucha vyskytuje výrazne častejšie u mužov.

U ľudí severoeurópskeho pôvodu postihuje červeno-zelená porucha približne 1 z 12 mužov a 1 z 200 žien, v iných populáciách je výskyt nižší. Zaujímavá vlastnosť tohto typu dedičnosti je, že otec nemôže X-viazanú poruchu preniesť na syna. Naopak modro-žltá porucha sa dedí autozomálne dominantne cez gén OPN1SW, stačí jedna zmenená kópia a človek ju často zdedí od postihnutého rodiča.

Ako vidia farboslepí ľudia svet?

Vidia ho farebne, len s menším rozlíšením niektorých odtieňov. Rozšírená predstava, že farboslepý človek vidí čiernobielo, je pri bežných formách nesprávna. Pri červeno-zelenej poruche napríklad splývajú niektoré odtiene červenej, zelenej, hnedej a oranžovej, takže zrelé a nezrelé plody či svetlá semaforu sa rozlišujú ťažšie.

Miera závisí od typu poruchy. Pri “anomáliách” čapíky fungujú slabo a rozdiel býva jemný, pri “-piách” daný typ čapíkov chýba úplne a splývanie je výraznejšie. Iba pri úplnej achromatopsii človek naozaj nevníma farby.

Vrodená a získaná farbosleposť - aké choroby ju spôsobujú?

Vrodená farbosleposť sa dedí po rodičoch a je dôsledkom genetickej zmeny, ktorá spôsobí chýbajúce alebo nesprávne fungujúce čapíky. Je prítomná od narodenia a nemení sa.

Získaná farbosleposť vzniká neskôr v živote poškodením oka alebo zrakovej dráhy. Príčinou býva vekom podmienená degenerácia makuly, glaukom, sivý zákal, diabetická retinopatia, poranenie oka alebo vedľajšie účinky liekov. Vyššie riziko poruchy farebného videnia majú okrem mužov aj ľudia s rodinnou anamnézou, s cukrovkou, Alzheimerovou chorobou či sklerózou multiplex a ľudia užívajúci určité lieky. Práve preto vnímaná zmena farebného videnia u dospelého stojí za vyšetrenie, môže totiž signalizovať iné očné ochorenie.

Ako prebieha test farbocitu (Ishiharov test)?

Diagnostika sa robí očným vyšetrením a testami farebného videnia. Najznámejší je Ishiharov test: séria obrázkov, kde je do farebných bodiek vložené číslo alebo vzor. Ak číslo nevidíte alebo ho vidíte nesprávne, pravdepodobne máte poruchu farebného videnia. Test je jednoduchý, spoľahlivý a bežne sa používa, dokonca aj ako školská aktivita.

Test farebného videnia nie je automatickou súčasťou bežného očného vyšetrenia, dá sa však vyžiadať u optometristu alebo oftalmológa. Existujú aj online testy, ale pri skutočných obavách je namieste vyšetrenie priamo u odborníka, keďže kvalita zobrazenia na monitore výsledok skresľuje. Ako celé vyšetrenie prebieha, popisuje článok o priebehu očného vyšetrenia. Pozitívny test nie je dôvod na paniku, farbosleposť je pomerne nezávažný a zriedkavo vážny stav.

Ako spoznať farbosleposť u dieťaťa?

Deti si poruchu farebného videnia zvyčajne samy nevšimnú, lebo iné videnie nepoznajú. Rodičia si môžu všimnúť nepriame signály.

• Dieťa sa vyhýba kresleniu alebo vymaľovávaniu.
• Používa nesprávne farby, napríklad zelené nebo alebo hnedú trávu.
• Má problém triediť predmety alebo hračky podľa farby.

Farbosleposť môže ovplyvniť školský výkon, preto sa oplatí informovať školu, aby mohla urobiť úpravy pri výučbe a skúškach, kde sa pracuje s farebným kódovaním. Väčšina detí sa stavu dobre prispôsobí.

Daltonizmus a vodičský preukaz - ktoré povolania sú obmedzené?

Väčšina ľudí s poruchou farebného videnia v bežnom živote šoféruje bez problémov, pretože polohu svetiel na semafore sa dá naučiť. Konkrétne podmienky pre vodičský preukaz sa riadia miestnou legislatívou a lekárskou prehliadkou, preto si ich overte u posudzujúceho lekára.

Prísnejšie je to pri povolaniach, kde je presné rozlíšenie farieb bezpečnostná požiadavka. Porucha farebného videnia môže znamenať, že človek nemôže vykonávať niektoré povolania, napríklad pilota alebo rušňovodiča. Podmienky farbocitu majú aj ďalšie profesie pracujúce s farebnou signalizáciou, posudzujú sa individuálne pri vstupnej prehliadke.

Fungujú okuliare pre farboslepých (EnChroma)?

Nie, takzvané okuliare na farbosleposť poruchu nevyliečia ani úplne nenapravia. Podľa Americkej akadémie oftalmológie môžu u niektorých ľudí s miernejšou červeno-zelenou formou zlepšiť kontrast medzi niektorými farbami, výsledky sa však líšia podľa typu a rozsahu poruchy. Cleveland Clinic dodáva, že u niektorých ľudí dokážu zvýrazniť odtiene alebo ich urobiť sýtejšími, ale nedokážu liečiť príčinu. Nejde o zázračnú premenu, akú ukazujú virálne videá.

Cena sa pohybuje orientačne od 100 do 400 dolárov a viac. Pred kúpou má zmysel poradiť sa s optometristom, ktorý posúdi, či majú v konkrétnom prípade vôbec efekt. Pre časť ľudí nezaberú vôbec.

Dá sa daltonizmus liečiť alebo vyliečiť?

Pri dedičnej farbosleposti neexistuje liečba ani liek. Pri získanej forme sa farebné videnie môže po vyriešení príčiny čiastočne vrátiť, poškodenie čapíkov však môže zanechať trvalé následky. Výskum génovej terapie prebieha a ukazuje sa sľubne pre závažnejšie formy poruchy, zatiaľ však ide o výskum, nie o dostupnú klinickú liečbu.

Väčšina ľudí s vrodenou poruchou sa každodennému životu dobre prispôsobí aj bez liečby, pomáhajú návyky ako spoliehať sa na polohu a jas namiesto farby a značenie doplnené popiskami.

Kedy ísť k lekárovi?

K optometristovi alebo oftalmológovi sa objednajte, ak spozorujete zmenu vo vnímaní farieb alebo máte o farbocit obavy. U zdravých dospelých sa odporúčajú pravidelné očné prehliadky, pri nových ťažkostiach je návšteva namieste kedykoľvek.

• Zdá sa vám, že farby vyblednú alebo sa zmenili oproti minulosti (možný príznak získanej poruchy alebo iného očného ochorenia).
• Máte cukrovku, glaukom, degeneráciu makuly alebo užívate lieky, ktoré môžu ovplyvniť zrak.
• U dieťaťa opakovane vidíte nesprávne používanie farieb, ktoré mu komplikuje školu.
• Potrebujete potvrdenie farbocitu kvôli povolaniu alebo vodičskému preukazu.

Vnímaná zmena farieb v dospelosti nie je bežná pri vrodenej farbosleposti, preto ju neignorujte a nechajte vyšetriť.

So samotným daltonizmom nesúvisia, ale patria k príznakom, pri ktorých treba okamžite na pohotovosť a nečakať na bežný termín: náhla strata videnia, záblesky svetla spolu s tieňom alebo “clonou” v zornom poli, alebo chemické poranenie oka.

Časté otázky